Každá piata slovenská domácnosť priznala úplatok, tvrdí Transparency

9.júl 2013
Foto: Ilustračné - SME - Vladimír Šimíček

Foto: Ilustračné – SME – Vladimír Šimíček

Slováci sú v nahlasovaní korupcie pasívni. Podľa prieskumu sa 40 percent opýtaných bojí nahlásiť korupciu pre odvetu, o niečo menej ľudí si myslí, že oznámenie nekalých praktík by nemalo žiadny dopad.

Každá piata slovenská domácnosť priznáva, že počas roka v kontakte s verejnými inštitúciami zaplatila úplatok.

Najčastejšie Slováci uplácali v zdravotníctve, pri vybavovaní povolení na úradoch, uplácali tiež policajtov.

Pri nahlasovaní korupcie sú však pasívni, obávajú sa následkov alebo nevedia, kde korupčné správanie nahlásiť.

Agentúru SITA o tom informoval riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš. S úplatkom prídu častejšie chudobní ako bohatí, a to najmä seniori v zdravotníctve.

Nadpriemerne zarábajúci relatívne viac uplácajú daňové úrady, úplatky sú ochotní zaplatiť aj pri vybavovaní pozemkov.

Stredná vrstva zase nelegálne platí polícii či súdom. Výsledky vyplývajú z Globálneho barometra korupcie, aktuálneho celosvetového prieskumu medzi viac ako sto tisíc občanmi v 107 krajinách od Transparency International.

Horší sú len Maďari a Lotyši

Slováci v porovnaní s inými krajinami Európskej únie sú menej ochotní podniknúť konkrétne kroky v boji proti korupcii. Ako informoval Šípoš len polovica Slovákov by bola ochotná nahlásiť korupciu, zo 107 skúmaných krajín je to 16. najhorší výsledok.

“V EÚ, kde by v priemere nahlásili korupciu tri štvrtiny občanov, skončili horšie len Maďarsko a Lotyšsko, ” dodal Šípoš.

Necelých 40 percent obyvateľov by sa zúčastnilo pokojnej demonštrácie proti korupcii, štvrtina by sa pridala k protikorupčnej organizácii a len pätina Slovákov by bola ochotná priplatiť si za tovary od firmy, ktorá nie je zapletená do korupcie, informoval o výsledkoch prieskumu Šípoš.

“Pasivita občanov prudko rastie s vekom a mierne klesá s príjmom opýtaných,” uviedol Šípoš. Slováci sa podľa prieskumu boja nahlásiť korupciu pre odvetu, strach z následkov má 40 percent opýtaných.

O niečo menej ľudí si myslí, že oznámenie nekalých praktík by nemalo žiadny dopad a 22 percent Slovákov nevie, kam by mohlo korupciu nahlásiť, čo je druhý najhorší výsledok v Európskej únii.

Čítajte viac: sme.sk

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs