Kde je hranica?

6.mar 2013

SEDEM DNÍ

Aflatoxín v mlieku je naša skutočnosť, ktorá sa nemení. Mení sa len jeho prípustná hraničná hodnota. Z 0,05 na 0,5 jedným ťahom vládneho pera. A naopak. Z 0,5 mikrogramov na kilogram mlieka späť na 0,05 mikrogramov. Medzičasom za obeť „padli“ štyria riaditelia štátnych inštitúcií zodpovední za nepodnikanie žiaducich opatrení. O práci ministra poľnohospodárstva Gorana Kneževića, ktorý „korektne ponúkol demisiu“, sa ešte len bude rokovať. V rámci alebo na úvod čoraz istejšej rekonštrukcie vlády.

Otázku rekonštrukcie vlády nastolila Srbská pokroková strana. „Prvý variant je rekonštrukcia vlády, druhý vypísanie volieb,“ vyhlásil vicepremiér Aleksandar Vučić. V týchto dňoch, čiže do 15. marca SNS zhodnotí prácu všetkých deviatich svojich ministrov vo vláde, a potom navrhne ďalšie kroky.

V súvislosti s tým premiér Ivica Dačić povedal, že je vcelku spokojný s prácou svojho kabinetu, ale že sa vždy dá aj lepšie a možnosť rekonštrukcie vlády nezamietol. Ostatní koaliční partneri reagovali podobne. Všetci sa vyjadrili v tom zmysle, že by voľby v tejto chvíli neboli dobrým riešením a podporili ideu o prípadnej rekonštrukcii vlády.

Keďže aféra s aflatoxínom v mlieku zasiahla celý región a spolu so Srbskom sa o záchranu domáceho poľnohospodárstva usilujú aj okolité krajiny, situácia si vyžiadala dať hlavy dokopy. Tak sa v Belehrade stretli rezortní ministri Srbska, Chorvátska, Macedónska a Bosny a Hercegoviny, aby sa dohodli na budúcich krokoch a formách spolupráce. Pri tej príležitosti konštatovali, že máme veľmi kvalitné mlieko a potvrdili nutnosť prísnej kontroly.

Štvorhodinové rokovania 4. marca v rámci šiesteho kola bruselského dialógu Belehradu a Prištiny nikomu nezlepšili náladu. Účastníci si podali ruky a rozišli sa bez konkrétnej dohody. Dosiahli síce zásadnú zhodu v súvislosti s hlavnou témou rokovaní, čiže o utvorení spoločenstva deviatich srbských obcí na Kosove a Metóchii, no ďalej od toho sa nedostali. „Vymenili sme si mienky, ale zostali rozdiely v súvislosti s charakterom spoločenstva obcí,“ vyhlásil premiér Dačić. Zdôraznil takisto, že Belehrad naďalej trvá na tom, že spoločenstvo má mať výkonné a zákonodarné právomoci.

Dačićovo dementi vyhlásenie kosovského premiéra Tačiho o dosiahnutí ústnej dohody o demontáži srbských bezpečnostných štruktúr s poznámkou, že Srbsko na Kosove nemá žiadne bezpečnostné štruktúry, ešte väčšmi zastrelo tieto témy a dilemy a vyvolalo dodatočnú konfúziu.

V oznámení z úradu vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej po trilaterálnom stretnutí sa uvádza, že sa dosiahol dobrý pokrok, hoci zostalo ešte hodne práce, ktorú treba vykonať do 20. marca, keď nasleduje ďalšie bruselské stretnutie.

Srbské štátne vedenie pred marcovým kolom dialógu zasadalo dvakrát za tri dni. Najvyšší štátni funkcionári vyjadrili očakávanie, že Európska únia si zachová nezaujatý postoj a že bude vplývať na Prištinu v zmysle robenia určitých ústupkov, pretože „stanovisko Prištiny sa od začiatku rokovaní neposunulo ani o milimeter“.

Ako čas plynie, bruselské stretnutia bývajú čoraz častejšie, bruselské témy čoraz zložitejšie, rokovania čoraz ťažšie. K tomu akoby vychýlené na jednu stranu. Priština neoblomne trvá na svojom, lebo vie, že si to môže dovoliť a – nemá čo stratiť. Belehrad v takto obmedzenom manévrovacom priestore kľučkuje od Ústavy po rezolúciu a platformu, so zrakom upriameným na tretiu stranu. Srbské obyvateľstvo na Kosove od dialógu očakáva predovšetkým riešenie každodenných existenčných problémov. Hoci sa možno nezdá, dosiahnutie udržateľného riešenia má rovnako veľký význam pre všetkých.

Anna Lazarevićová

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs