Keby len bolo viac peňazí

12.apr 2013

Erdevíku dominuje krásny park v centre a pocestný si dozaista povšimne aj štyri chrámy: pravoslávny, katolícky, evanjelický a baptistický, ako i jazerá a kúpalisko pri dedine. Pozornému pohľadu však neunikne ani skutočnosť, že aj tu je veľa starých, opustených a ošarpaných rodinných domov… Čo v dôsledku negatívneho prirodzeného prírastku, čo následne odchodu predovšetkým mladých ľudí do väčších prostredí, osada starne, zvonku i vo vnútri. Aktuálna Rada Miestneho spoločenstva Erdevík bola zvolená roku 2009. Prv než jej v apríli vyprší mandátové obdobie, pohovorili sme si s jej predsedom Zoranom Mašićom o tom, na ktorých poliach sa naposledy miestne richtárstvo angažovalo a čo je to, čo dedina nanajvýš potrebuje, aby sa Erdevíčanom „ľahšie dýchalo“. Úvodom rozhovoru sme sa spýtali, koľko Erdevík má obyvateľov…

– Tak sa mi vidí, že pri vlaňajšom sčítaní tu žilo 2 876 obyvateľov a roku 2002 nás bolo 3 316. Z hľadiska národnostnej príslušnosti približne polovicu tvoria Srbi, takých 30 percent Slováci, a zvyšnú časť príslušníci ostatných národnostných spoločenstiev a menšín: Rusíni, Chorváti, Maďari, Rómovia a iní.

– Môžete nám povedať, prečo sú začiatkom bežného roka matriky z Bingule a Ľuby prenesené k vám do Erdevíka?

– Taký príkaz sme dostali zo Šídskej obce, tak vraj predpisuje nový zákon. Osobne nevidím, čo sa touto zmenou získa. Knihy matrík sú kompletne prenesené sem a teraz ľudia z tých osád musia prísť sem, aby im erdevícka matrikárka vystavila potrebné doklady, pritom zamestnankyne, ktoré to robili v Ľube a Binguli, povinne prichádzajú sem dvakrát v týždni a prakticky tu sedia bez práce…

– Ako je Erdevík na tom ekonomicky? Čím sa živia jeho občania?

– Zaoberajú sa prevažne poľnohospodárstvom. Veľa ľudí bolo zamestnaných v Poľnohospodárskom majetku Erdevík. Po známych udalostiach v deväťdesiatych rokoch 20. storočia to prestalo fungovať. Vlani družstvo, t. j. pôdu a vínne pivnice zobrala spoločnosť MK Komerc, dúfame, že to zase ožije. Vlani už nakupovali hrozno a začali vyrábať víno, teraz renovujú hotel Kulina…

– Sú toho času v Erdevíku aj iné ekonomicky silnejšie podniky?

– Najsilnejší je spomenutý MK Komerc. Ostatné činia rôzne samostatné tzv. remeselnícke dielne a malé obchody so zmiešaným prípadne iným tovarom.

Budova Miestneho spoločenstva Erdevík v novom, krajšom rúchu

– Koľko je asi zamestnaných v Erdevíku?

– Nie veľa. Majitelia spomenutých dielní a predajní sú v nich zároveň aj zamestnaní a robia tu spolu s rodinnými príslušníkmi.

– Ako je dedina na tom s remeselníkmi a remeslami?

– Je tu zopár automechanikov, ale staré remeslá zanikli. Takí kováči, obuvníci, remenári… už dávnejšie zavreli svoje dielne.

– Čo sa v Erdevíku naposledy deje na pláne komunálnej výstavby?

– Pokiaľ ide o dedinskú komunálnu infraštruktúru, vlani sme sa nepúšťali do väčších projektov. Osobitnú pozornosť sme venovali cintorínu. Keďže cintorín je zrkadlom kultúry dediny, sústavne sme sa oň starali, kosili sme trávu, vybetónovali chodníky v ňom i v niektorých uliciach… Ešte roku 2009 sme dokončili aj Dom smútku, na úseku medzi pravoslávnym a katolíckym cintorínom, takže teraz už pohrebné sprievody netiahnu ulicami. Sústavne dohliadame i na úpravu osady. V Erdevíku sa práve koná plynofikácia, to ale nesúvisí priamo s Radou Miestneho spoločenstva. Zatiaľ je urobené plynové potrubie v celej dedine, prípojky zatiaľ nie sú. Očakávame, že do konca roka 2013 plynovú sieť zariadia vo všetkých miestnych spoločenstvách obce Šíd a potom si ľudia budú môcť kúpiť prípojky.

– Čomu by sa RMS mala venovať v nadchádzajúcom období?

– Predovšetkým výstavbe vodárenskej veže (tzv. „vodotoranj“). Projekt máme hotový, čakáme, či na jeho realizácii získame prostriedky z Fondu pre kapitálové vklady. Potrebujeme zhruba 42 miliónov dinárov. Projekt sme chceli zrealizovať ešte vlani, ale Fond buď nemal peňazí, alebo ich usmernil inam. Pre Erdevík je táto záležitosť mimoriadne dôležitá, lebo v letnom období občania v nižšej časti osady nemajú vodu. Vodárenská veža by vyrovnala tlak vo vodovodnej sieti a zásobovanie vodou by nehaprovalo.

– Iné, možno menšie investície v pláne MS na tento rok nie sú?

– Z prostriedkov miestneho samozdanenia, ktoré je inak zabezpečené do marca roku 2015, nemôžeme plánovať väčšie investície, keďže z tohto zdroja každý mesiac získame sotva 250- – 300-tisíc dinárov. Táto suma sotva vystačí na bežnú údržbu, na osvetlenie, ako i na donácie občianskym združeniam v Erdevíku. Na väčšie projekty si nemôžeme nárokovať bez prostriedkov z Fondu pre kapitálové vklady alebo z pokrajinských sekretariátov. Po dokončení vodárenskej veže sa chceme pustiť do výstavby kanalizácie.

– Projekt už máte hotový alebo…?

– Hlavný projekt výstavby kanalizácie nemáme, vyhotovený je ideový projekt, ktorý donedávna bol nevyhnutný a teraz ani potrebný nie je. Podľa mojich zistení cena projektu by mala vynášať približne 3 – 3,5 milióna. Toľko zo samozdanenia nemôžeme vyčleniť.

– Spomenuli ste občianske združenia; ktoré sú činné?

– Je tu 15 – 16 spolkov, združení, klubov… Máme KUS Branka Radičevića a SKOS Erdevík, dve združenia žien: Panona a Erdevíčanky, tu sú tiež združenia poľovníkov, športových rybárov, „boćarov“, strelcov, Futbalový klub Slogu, požiarnikov, dobrovoľných darcov krvi, penzistov (starobných a invalidov práce)…

– Financujú sa len z pokladnice MS, alebo ich hmotne podporuje aj Obec Šíd?

– Predovšetkým sa financujú z Miestneho spoločenstva, obec im poskytne koľko môže, ale to sú len skromné prostriedky… Napríklad na tohtoročnú činnosť KUS Branka Radičevića obec určila iba 100 000 dinárov, čo im nevystačí ani na zaplatenie účtu za spotrebovaný elektrický prúd, takže túto položku zaplatí MS. Spolky to nemajú ľahké, lebo je preprava drahá a keď necestujú, nepredstavujú sa s tým, čo zvládli, spolkárom klesá motivácia na ďalšiu činnosť.

– Všimli sme si, že pamätná tabuľa na budove vedľa základnej školy, ako i pomník pred MS, venovaný spomienke na ľudí a udalosti z obdobia 2. svetovej vojny, sú v povážlivom stave…

– Máme združenie bojovníkov národno-oslobodzovacej vojny, jeho členovia na túto záležitosť upozornili už dávnejšie. Rada MS tiež žiadala prostriedky na údržbu spomenutých objektov; problém je jednoducho v tom, že nie sú peniaze.

– Chcete ešte dačo dodať?

– Všetko sa nikdy nedá povedať, tak už iba ak toľko, že Miestne spoločenstvo hradí 25 % cestovných trov stredoškolákov, ktorí cestujú do Šídu alebo Sriemskej Mitrovice.

Juraj Bartoš

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs