Keď Slováci Slovákov udávali

15.aug 2013

Dejinám Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v bývalej Juhoslávii sa nevenovala dostatočná pozornosť, zvlášť keď ide o obdobie druhej svetovej vojny. To azda preto, že dejiny sa písali v období komunizmu. Bolo by dobre dejiny  preskúmať aj z tohto aspektu, a to preto, že služobníci SEAVC nepaktovali s okupantmi. Pokiaľ sa odborníci nerozhodnú hlbšie preskúmať duchovné a spoločenské pôsobenie SEAVC v období rokov 1941 až 1945, zaujímavými sa zdajú byť listy a zápisnice z tej doby, a to vo všetkých troch seniorátoch, už aj preto, že po okupácii 6. apríla 1941 Slováci na území Vojvodiny zostali oddelení pevnými hranicami.

„Rozkúskovaním kráľovskej Juhoslávie po aprílovej vojne juhoslovanskí Slováci sa ocitli v troch krajinách, Báčka spolu s Baranjou sa dostáva do  horthyovského Maďarska, Sriem bol privtelený k tzv. Nezávislému chorvátskemu štátu a Banát patril ako akási autonómna jednotka do rámca okupovaného Srbska,“ uvádza Andrej Kardelis-Vlado v článku Spomienky na počiatky odbojového hnutia Slovákov v južnej Báčke (zborník prác Spomienky na účasť Slovákov v NOB, Obzor, Nový Sad 1969).

Záber z protiokupačnej akcie petrovskej ilegálnej NNO z 13. 9. 1941 – na múre je vypísané heslo „Nedajme si, Slovač, naše gymnázium!“

Záber z protiokupačnej akcie petrovskej ilegálnej NNO z 13. 9. 1941 – na múre je vypísané heslo „Nedajme si, Slovač, naše gymnázium!“

Nedlho po okupácii senior a farár erdevícky Ladislav Zgúth sa zo západného Sriemu vybral do Petrovca so zámerom porozprávať sa s biskupom Samuelom Štarkem na tému ako bude SEAVC fungovať v rozkúskovanom štáte. Dojmy z tejto návštevy potom opísal kolegovi do Pazovy, Vladimírovi Konštantínovi Hurbanovi 31. mája 1941: „Do Petrovca som stihol istého dňa popoludní (26. mája). Už v autobuse od Hložian som sa stretol s p. Markovičovou, ktorá bola pri internovanom mužovi a s p. Adelou Petrovičovou, ktorá bola pri bratovi Čajakovi, podobne internovanom. Na denuncovanie a zrádzanie petrovských Slovákov, ktorí sa len tak pretekajú v peštianskych Slovenských novinách vo vychvaľovaní Maďarov, s príchodom ktorých im po 23 rokoch nie od východu, ale od severu vyšlo slniečko, na erodrome v Novom Sade medzi 4 000 – 7 000 internovaní sú i títo Slováci: Dr. Andrej Sirácky, Dr. Michal Topoľský, Ján Čajak ml., Tomáš Labáth, Jozef Marčok, notár, Vladimír Godra, úradník Poniger, Ivan Križan. Všetci navedení boli internovaní na oznámenie Slovákov. Sami maďarskí oficieri hovoria, že nebolo by nič, keby Slováci neudávali svojich vlastných. Žiadajú zatvoriť i samé gymnázium, lebo vraj sa im tam iba popánšťuje mládež, hubí sa, odcudzuje od hrudy. Teda toto je odplata zo strany nášho ľudu. Cítim na svojom tele, lebo i v Erdevíku nebyť udávania zo strany Slovákov proti mne, nebol by som musel to prežiť, čo som prežil. O tom istom mi píše i Kornel Kvas z Boľoviec. I tam denuncujú Slováci.“

Ladislav Zgúth biskupa v Petrovci nenašiel, lebo toho dňa  na pozvanie biskupa Dr. Raffaya spolu so seniorom Širkom odcestoval do Pešti. Pretože chcel zistiť, o čom tam jednali, čakal ho v Petrovci. Po návrate biskupa Štarkeho L. Zgúth sa dozvedel, ako horthyovské Maďarsko videlo organizáciu SEAVC: „Teda, naša krajinská cirkev sa zlikviduje. Dom v Novom Sade sa predá, my dostaneme svoju čiastku. Slovenský seniorát v Báčke ostane, lebo Nemci ani počuť nechcú, aby ich seniorát zanikol. Farári Meder, Mornau a ešte jeden boli osobne u biskupa Raffaya mu povedať, že ho oni neuznávajú za biskupa. Biskup Pop a biskup Raffay sú v ostrej polemike v Evang. Élete. Pomer medzi Maďarmi a Nemcami v Báčke je napnutý. V nedeľu bola spoločná večera v Novom Sade… Stále idú deputácie do Reichu, aby od Vrbasu Báčka pripadla k nám. Žiadajú plebiscit. Senior Binder však hovorí, že z toho nebude nič, lebo vraj celá Báčka bola daná Maďarom.“

Biskup Štarke v Pešti intervenoval za internovaných Slovákov a bolo mu sľúbené aj to, že sa tunajší profesori môžu uplatniť na Slovensku.

Opisujúc situáciu v Petrovci, L. Zgúth v tomto liste zaznamenal: „I pani Petrovičová i slečna Kornélia Čajaková sú odpustené zo služby. Údajne sa na tom robí, aby sa Čajakovci rozselili z Petrovca.“

Časť listu L. Zgútha adresovaného na VHV do Pazovy

Časť listu L. Zgútha adresovaného na VHV do Pazovy

V liste zo začiatku okupácie roku 1941 V. K. Hurban bol oboznámený aj s tým, že jeho bývalý kaplán Štefan Valent, ako i dozorca Slovenskej cirkvi v Hajdušici Vzdychan zahynuli, ako aj o tom, že Dr. Ján Bulík sa vrátil do Kovačice [a že nie je zabitý, ako sa hovorilo].

Ladislav Zgúth opísal aj služby Božie v nedeľu 25. mája 1941: „V nedeľu 25. t. m. bolo v Maďarsku hósök napja. V Petrovci v kostole maďarsky musel kázať p. biskup a po kázni sa rozzvučala hymna Isten álld med a magyart. Národ plakal, čoho sa dožil. Mirko kázal po slovensky. Bolo i vojsko, oficieri, úrady. Širka v Hložanoch odbavil hösok napja – deň junákov pred kostolom pri pomníku padlých Hložančanov. Kázal po maďarsky, spievala sa maďarská hymna. Pán Podhradský dal spievať Zlatého slnce krásny beh. Príležitostná pieseň. Na Turíčny pondelok bude v Hložanoch posviacka zástavy. Príde i generál…“

V závere tohto obsažného listu Ladislav Zgút, senior sriemsky, vytýčil: „Náhle Maďari prevezmú i Banát, povolá p. bisk. Raffay ad audiendum verbum i pána seniora Janiša. Len my v Srieme sa držme, hovoril mi pán Dr. Macák v pondelok. Seniorát slovenský si nedajme!“

Katarína Verešová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs