Kľaká pod ťarchou úrody

23.júl 2013

PETROVSKÝ CHOTÁR V JÚLI 2013

 

Dominanty chotára: kukurica do neba a sója po hrdlo

Dominanty chotára: kukurica do neba a sója po hrdlo

Alebo s „motykelom“ (najznámejším, najúčinnejším a najekologickejším herbicídom, pred ktorým kapitulujú všetky druhy buriny, ale straší i posledné generácie po usilovnosti známej Slovače)  na vandrovke po častiach petrovského chotára Sejky, Kratiny,  Drágovo a Podhora. Pravdaže, v úlohe laika a jedného z posledných (mohykánov), ktorý tento prípravok na ničenie buriny v sóji propaguje a má rád.

Najkrajšia z pestrého množstva v tejto časti chotára je slnečnica. Slniečko na zemi. Krása prírodná. Včela na nej hudie medovú pieseň, ale poklonu pred jej čarokrásnym klobúkom môžete urobiť iba raz alebo dvakrát v celých úvratiach. Poľnohospodári vedia, prečo je to tak a laik s motykou v ruke iba konštatuje, že krásne, príťažlivé a užitočné singel nestretneš na každom rohu, nerastie na každom druhom jutre.

Spodnú časť tabuľky vypĺňa i metlový cirok. Vykúkajú z neho krásne metlice, bude materiál na metly. Ale aj tento musíš v chotári hľadať „peršpekom“. Keď ide o papriku, v každej časti chotára nájdeš jutro – dve. Iba bratia Rasťo a Vlasto so známym Emilom zalievajú väčšie plochy už niekoľko rokov. Ďalšou raritou je rasca, netreba ju zalievať, ale chotár rozvoniava tak, ako keby jej bolo trochu viac ako dve katastrálne jutrá na dvoch štvorcových kilometroch.

K napísanému a nenapísanému malá pripomienka, nie posledná: toto je mienka a pohľad laika. Nie doktorov a magistrov z Ústavu pre cirok a liečivé rastliny v Petrovci alebo z  Poľnohospodárskej stanice v Novom Sade, štátnych tajomníkov a ministrov v Belehrade.

ZRNKÁ „AKO HRACHOV“

V celom chotári nechýbalo tohto roku ani žitko, na pozorovanom priestore ako vzorke tiež. Zrnká, s bruškom ako u väčšiny chlapov, už oddychujú v bunkách väčších a menších síl, ale hrubé riadky slamy na strniskách prezrádzajú, že kombajny pri zbere mumlali inak ako vlani. Ak niekto v týchto tenkých riadkoch, na tomto mieste hľadá i mienku o cenách, tak nech sa neunúva ďalej čítať. Ospravedlniť ich výšku sa nepodarí ani odborníkom, tobôž nie naslovovzatým našim bájnym politikom. Možno skutočnosť odzrkadlí mienka Ondra Dendu, ktorý, dvíhajúc a spúšťajúc svoj známy ukazovák, susedovi Mirkovi Štrnástke cez cestu situáciu s budúcou úrodou vysvetlil slovami: so žitom bola cenová situácia katastrofálna a vykupovať aj ostatné budú po takých, ktoré nás sedliakov, zdôraznil to nás veľmi výrazne, určite nepoteší. Sused Štrnástka, ktorý herbicíd „motykel“ v ruke nedržal už najmenej dvadsať rokov, s Dendom súhlasil očividne.

ZELENÉ TUNELY

Krásavica každého chotára

Krásavica každého chotára

Pod čím to potom kľaká, čiže stone chotár petrovský koncom júla tohto roku? Pod sójou a zvlášť pod kukuricou. Vlani o takomto čase už chotár začínal horieť a teraz je krásne zelený ako „škrieda“. Úvrate sa zmenili na tunely. Vybudovali ich kukuričné a sójové jutrá. Napríklad sója je už po pás a ešte rastie. Čím vyššia, tým viac poschodí, strapcov, pošvičiek. Prechádzka po nej, radosť nevýslovná. Napríklad Ondrova Svätoplukova je vraj už po hrdlo, ale on je trochu väčší laik ako majiteľ spomenutého „motykelu“, čiže motyky. A keď sme už na parkete nekaždodenne vysokých výnosov, tak máme šťastie, že tohto roku sóju nepestoval Ondrov nadriadený, ktorý pred piatimi rokmi z piatich jutár naplnil vraj bunku sila a za malú vlečku si nechal doma i na siatie, upiecť ošípaným. Ako ten huncút Ďuro, ktorý žene namiesto dvoch snopov šúštia pred „ďugov“ na chrbte doniesol celú kôpku a v nej aj „poľára“. Všetko napísané má iba jeden cieľ, podoprieť fakt, nie fakty odborníkov, že sóji v chotári jesto veľmi veľa a aj úroda by mala byť bohatá, možno rekordná.

Kukurice je bezpochyby v celom chotári najviac, viac ako všetkých obilnín spolu. Narástla taká vysoká, žeby ani naši najlepší smečiari, napríklad už nebohý Žarko z Maglića alebo ešte živý Michal z Hložian, „nepoentovali“ ponad jej klasy. Zelená od spodku po sám vŕšok. Vlásky červené a trochu do žlta sa usmievajú ako fičúrove fúzy. Z jej stredu sa netlačí jeden, dva alebo tri šúľky, ale na niektorých steblách aj štyri. Aj laik vie, že na jeseň štyri nedozrú, ale jeden-dva budú také veľké a ťažké, z ktorých snopy by už spomenutému harmonikárovi Jurkovi nedovolili odniesť na chrbte celú kôpku. A tobôž nie kôpku s ochrancom polí. Kukurica v petrovskom chotári urobila z úvratí tunely. Síce bez rovnej alebo oblúkovitej povaly, ale pre jej výšku, hrúbku a šírku nemusíš hľadať chládok pod orechom, stačí prisadnúť si na úvratiach ku steblám kukurice.

Takže pod šúľkami kukurice, pošvičkami sóje, riadkami slamy pšenice, metlicami ciroku a klobúkmi slnečnice kľaká petrovský chotár.

Koncom júla 2013.

Určite k tomu prispel i herbicíd „motykel“ a iné prípravky na ničenie buriny.

p. hansman

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs