Kľúč pre rozuzlenie

14.aug 2013

SEDEM DNÍ

V rámci príprav na kosovské lokálne voľby premiér Dačić sa v stredu v Belehrade stretol s predstaviteľmi štyroch srbských obcí zo severu Kosova. Času na dohovor nezostalo veľa, pretože prihlasovanie politických strán na voľby potrvá do 4. septembra. Ktoré srbské politické subjekty sa zúčastnia, zatiaľ nie je ani zďaleka známe, rovnako ako nie sú známe ani odpovede na mnohé iné otázky. V polovici augusta na voľby bolo prihlásených deväť srbských politických strán, čo určite nie je konečný počet.

Ako súčasť bruselskej dohody, lokálne voľby na Kosove, ktoré sa majú uskutočniť 3. novembra, majú byť čo do statusu neutrálne. Na tom sa zhodli premiéri Dačić a Tači spolu s vysokou predstaviteľkou Ashtonovou. No v praxi to podľa všetkého vyzerá trochu inak. Priština insistuje na tom, že na hlasovacích lístkoch má byť erb a pečiatka Kosova, s čím predstavitelia srbského obyvateľstva nijako nesúhlasia. Nezhody tohto druhu sú však kvapka v mori iných problémov, ktoré sa žiada riešiť v pomerne krátkom čase.

Medzi problémy, s ktorými si sotva niekto dokáže poradiť, patria napríklad voličské zoznamy. Jednotný zoznam neexistuje, a tie, ktoré sú k dispozícii, sú neúplné a neupravené. V nich sú registrovaní len príslušníci srbského národa žijúci južne od Ibra. Ostatní, zvlášť voliči zo severu Kosova, by sa mali registrovať – ak ich politickí predstavitelia, samozrejme, rozhodnú, že sa vo voľbách zúčastnia. Pritom registrácia voličov je rozsiahla a časove náročná práca, ktorá zatiaľ prebieha dosť spomalene. V tej súvislosti bývalý štátny tajomník v Ministerstve pre Kosovo a Metóchiu Oliver Ivanović konštatuje, že Priština takým spôsobom robí na tom, aby sa čím menej Srbov zúčastnilo vo voľbách. Z druhej strany k zmenšeniu počtu srbských voličov na volebných miestach prispeje aj tvrdé stanovisko predstaviteľov štyroch srbských obcí zo severu Kosova, ktorí ho podľa všetkého nemienia zmeniť, keďže sa dostali príliš ďaleko v odmietaní Prištiny.

Premiér Dačić vyzval Srbov žijúcich na Kosove, aby sa zúčastnili v novembrových lokálnych voľbách. Dokonca aj sám by sa ich vraj rád zúčastnil (narodený je v Prizrene), keby sa dalo. Ako viaceré médiá zistili, keďže toho času nemá bydlisko prihlásené na Kosove, a nepatrí ani medzi utečencov či dočasne vysťahovaných, premiérovo želanie asi nebude možné splniť. Ani len za predpokladu, že by prejavil ochotu odísť do Prištiny kvôli registrácii.

Kosovský premiér Tači v novembrových voľbách vidí príležitosť, aby sa Srbi zo severu integrovali do kosovskej spoločnosti. Zároveň konštatuje, že Belehrad začal meniť prístup k severu Kosova.

Účasťou v lokálnych voľbách Srbi z Kosova by začali otvárať geto, v ktorom už roky žijú. Ich účasť vo voľbách by súčasne znamenala formálne a faktické prerušenie väzby, ktorou po celý ten čas zostali pripútaní k Srbsku. Z druhej strany sa im otvárajú iné možnosti. Predovšetkým tá, že založením spoločenstva srbských obcí sa bezpochyby zväčší ich vplyv a úloha na Kosove. Reálne je takisto predpokladať, že srbské politické strany v kosovskom parlamente budú hrať kľúčovú úlohu v koalíciách v budúcnosti. Nemenej významná bezpochyby je aj otázka ich bezpečnosti, ktorá by sa mohla významne zlepšiť.

O možnosti utvorenia jednotnej srbskej listiny sa hovorí hlavne v súvislosti s povinnou registráciou politických strán v Prištine. Strany, ktoré sa neregistrujú, nemajú šancu sa zúčastniť vo voľbách. Registráciou jednotnej srbskej listiny, ak sa ju podarí utvoriť, niektoré srbské politické strany, ktoré sa chcú zúčastniť vo voľbách – ako napríklad SPS a SNS – sa môžu vyhnúť jednotlivej registrácii.

Ako sa zdôrazňuje, účasť srbského obyvateľstva z Kosova vo voľbách má mimoriadny význam. Percento zúčastnených voličov je pritom menej významné, pretože hlavným cieľom je predísť bojkotu volieb, ktorého následkom by bolo zastavenie napredovania Srbska do Európskej únie. Aby sa lokálne voľby na Kosove vydarili, v nich sa musí zúčastniť aj srbské obyvateľstvo. Na záver treba pripomenúť, že južne od Ibra, kde sú obce utvorené v súlade s Ahtisaariho plánom, žijú dve tretiny srbského obyvateľstva na Kosove. V predchádzajúcich voľbách Srbi sa zúčastnili s 19 listinami v dvadsiatich zo spolu tridsiatich obcí.

Anna Lazarevićová

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs