Koalícia na skúške

18.júl 2013

SEDEM DNÍ

Keby sa rokovanie o rekonštrukcii vlády dialo za zavretými dverami, občania a voliči by zostali ukrátení o veľa. Také politické divadlo, hotové reality šou, sme tu dávno nemali. Keďže takmer všetko prebieha pred očami verejnosti, zo dňa na deň sa občanom – voličom prezentujú najnovšie, aj tie najmenšie správy, oznámenia a vyhlásenia o dosiahnutom stupni (ne)zhody lídrov relevantných politických strán. Ibaže bez mien. Zatiaľ.

V médiách celkom iný obraz. Tu sa všetko točí okolo mien. Hľadajú sa dôvody, argumenty, alebo aspoň náznaky, prečo by niektorý minister mohol zostať bez kresla. Z druhej strany – síce omnoho zriedkavejšie – sa uvádzajú dôvody, argumenty a zvlášť predpoklady, prečo by niektorý iný mohol na pokoji spať, bez obáv z možného odvolania.

Do príbehu rekonštrukcia najnovšie vhodne zapadli aj agentúry pre prieskum verejnej mienky. Tak výsledky najčerstvejších prieskumov zverejnené v médiách ukázali napríklad, že občania chápu nevyhnutnosť rekonštrukcie vlády, hoci len polovica verí, že zmeny v kabinete prinesú viditeľné posuny k lepšiemu. Druhá polovica sa obáva, že sa všetko skončí na menších „kozmetických“ úpravách. Keď ide o mená, dve tretiny anketovaných na mieste predsedu aktuálnej vlády vidí Aleksandra Vučića, a len 16 percent Ivicu Dačića. Prvé tri miesta na rebríčku nepopulárnych, ktorých – podľa výsledkov ankety – treba nahradiť inými, obsadili ministri Milutin Mrkonjić, Žarko Obradović a Mlađan Dinkić.

Po zasadnutí Predsedníctva Srbskej pokrokovej strany (SNS), na ktorom sa vyše päť hodín rokovalo o doterajšej práci nielen ministrov, ale aj iných štátnych funkcionárov z radov pokrokárov, Vučić oznámil, že o niekoľko dní Hlavnému výboru strany navrhne odvolanie viacerých ministrov, „nie jedného či dvoch“ a že od koaličných partnerov „očakáva rovnaký stupeň zodpovednosti“.

Koaliční partneri zrejme nemajú naponáhlo. Hoci aj v Socialistickej strane Srbska (SPS) aj v Zjednotených regiónoch Srbska (URS) opakujú, že nemajú nič proti rekonštrukcii vlády, veľké nadšenie neprejavili. Jedni i druhí dôraz dávajú na prípadnú zmenu cieľov a priorít vlády, čo sa tlmočí ako spôsob na znemožnenie zmeny ministrov.

V takom kontexte medzi nové programové ciele a strategické záujmy vlády premiér Dačić zaradil rýchlejšie a úspešnejšie rokovania s EÚ, uplatňovanie Bruselskej dohody s Prištinou, boj proti nezamestnanosti, rozvoj vzťahov v regióne. Na zozname vicepremiéra Vučića, spresnenom na nedávnom zasadnutí Predsedníctva SNS, sú len tri: zamestnať Srbsko, posilniť inštitúcie a vládu práva, pokúsiť sa pracovať na menení vedomia o tom, ako prispieť do krajšej budúcnosti.

Nie je vylúčené, že práve v tejto rovine koalícia podstúpi najťažšiu skúšku. Plnenie nových priorít a náročných cieľov si vyžiada nielen inakší prístup k práci, ale aj nových ľudí. Rekonštrukcia vlády by sa mala stať prvým malým krokom k tomu – k meneniu Srbska. Keby sa nepodarila v takom rozsahu a v takej miere ako to Vučić vidí, vždy zostáva ešte jedno východisko: mimoriadne voľby. Je pravda, že v tejto chvíli po nich, síce z rozdielnych dôvodov, nikto veľmi netúži, takže tento fakt koaličným partnerom poskytuje určitý manévrovací priestor a akú-takú istotu. Kupuje im čas. Takisto je však pravda, že možnosť volieb netreba ani vylúčiť, čo najväčšej strane vo vláde poskytuje argument, ktorý nemožno zanedbať.

V najbližšom období sa od vlády očakáva, že sa naplno venuje aj niektorým iným otázkam. Do konca júla a pred letnou prestávkou sa napríklad pýta vymenovať hlavného vyjednávača v rokovaniach o pristúpení EÚ. Určenie vedúceho tímu sa pôvodne očakávalo už pred príchodom Štefana Füleho do Belehradu v polovici tohto týždňa, avšak to sa nestalo. Ešte stále sa vraj hľadá „najlepšie riešenie“, čo má zmysel len v takom prípade, že nesúvisí so straníckymi pozíciami a záujmami. Najlepšie riešenie predpokladá odborníka a zbehlého vyjednávača, ktorý dosiahne dobré výsledky pre Srbsko, nie pre svoju stranu.

Anna Lazarevićová

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs