Koláč pre vyvolených, omrviny pre ostatných

20.júl 2017

Koláč pre vyvolených, omrviny pre ostatných

Každý štát vedie vojnu proti vlastnej kultúre namiesto toho, aby ju viedol proti vlastnej nekultúrnosti.

Karl Kraus

V našej krajine sa ročne zorganizuje viac ako 4-tisíc rôznych -iád: kupusiáda, fazuliáda, tortiáda, klobasiáda… Napočitovať by sme mohli do zajtra a otázne je, či by ten zoznam bol úplný. Väčšina z nich je lokálneho charakteru a takisto väčšina sa financuje z rozpočtu – štátneho, pokrajinského…

Takých -iád je neúrekom aj v našej pokrajine. Podľa písania denníka Večernje novosti až 44 % z celkových podujatí sa usporadúva práve vo Vojvodine. Práve preto je potrebné najprv tu urobiť poriadok. Združenie pre turizmus a podujatia Srbska ešte v minulom roku vypracovalo Pravidlá o klasifikovaní a kategorizovaní podujatí, podľa ktorých by aj vojvodinské podujatia mali byť spracované, t. j. klasifikované. Dúfajme, že na základe tohto budú aj prostriedky rozdeľované.

Ktoré pravidlá platia pri rozdeľovaní financií pre kultúrne obsahy, presne nevieme, ale vieme, že ich rozdelenie často nie je férové. Ten, kto krája koláč, mnohokrát nakriví nôž a niekomu odkrojí väčšiu časť, niekomu menšiu a niekomu nič. Ani omrvinku, (ne)uvedomujúc si, že takým počinom iba stupňuje hlad po kultúre. „Prečo vyčleňovať prostriedky na kultúrne obsahy, keď naše siene zívajú prázdnotou?“ opýta sa niekto. Preplnené nie sú, ale vždy existujú ľudia, ktorým záleží pozrieť si predstavenie, pokojne si vypočuť koncert. Ibaže ako uspokojiť svoju potrebu kultúrne sa vzdelávať, ak inštitúcie, ktoré by to mali mať na starosti, nemajú prostriedky ani na základné veci?

O tom, ako na pokrajinských konkurzoch pochodilo Slovenské vojvodinské divadlo, sme písali pred dvomi týždňami. Pripomeňme si, že komisia nášmu divadlu neschválila ani jeden projekt na tento rok. Nebrali do úvahy ani profesionalitu tejto inštitúcie, ani tradíciu či blížiace sa 15-ročné jubileum. Zrejme projekty iných inštitúcií boli dôležitejšie.

Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami dňa 14. júla na svojej webovej stránke zverejnil správu o stretnutí zástupcu pokrajinského tajomníka pre kultúru Nebojšu Kuzmanovića s riaditeľkou SVD Vierou Krstovskou. V harmonicky ladenej správe je uvedené, že jubileum jednej z najdôležitejších inštitúcií kultúry Slovákov v Srbsku a Vojvodine, ktoré bude na budúci rok, pokrajina podporí (až?!) premiérou jedného predstavenia.

Keby nebolo smutné, bolo by smiešne. Rad projektov zamietnu, podporia jedno predstavenie a Slováci budú šťastní? Nebudú! A nemôžu! Áno, financie sú problém, ale v takom prípade by sa lepšie malo prihliadať na to, ako budú rozdelené. A prihliadať by sa malo aj na to, ako ukončiť správu zo stretnutia. Uvádzajú, že riaditeľka SVD vyjadrila vďaku za pochopenie, zdôrazňujúc, že je podpora pokrajinskej vlády a sekretariátu veľmi dôležitá na usporadúvanie tradičného festivalu v Petrovci, ktorý tohto roku bude prebiehať od 22. do 26. septembra. Áno, podpora je dôležitá, ktorá, žiaľ, aj tohto roku vystala. Takým idylickým ukončením čitateľ získava dojem, že pokrajina predsa podporuje festival, čo je celkom odlišné od pravdy.

Vráťme sa na spomínané -iády. Prečo ich na začiatku uvádzame? Preto, lebo je možno už zvrchovaný čas zredukovať ich, podporovať tie s ozajstným významom a tým získať prostriedky na pôsobenie kultúrnych inštitúcií. V opačnom prípade budeme mať iba chlieb a hry.   

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu. V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina. E-mail: panikova@hl.rs