Komasácia ukončená, plynofikácia prebieha, výstavba kanalizácie naplánovaná

21.mar 2013

Keď spomenieme slovenskú osadu Selenču, vo väčšine prípadov sa nám ihneď v myšlienkach vynorí zdravé, organické pestovanie a spracovanie zeleniny, dobrá reštaurácia, odchod občanov za zárobkom do Talianska, hudobný festival Zlatý kľúč. Špecifikum, ktoré naznačuje, že ide o Selenču, je aj, alebo skôr bola ulička, ktorá kedysi rozdeľovala evanjelickú a rímskokatolícku časť osady, avšak v súčasnosti je pre túto báčsku dedinu príznačné dobré spolunažívanie občanov, ktorí sa hlásia k týmto dvom vierovyznaniam (alebo aj k iným).

Netreba osobitne pripomínať, že dobré meno Selenče robí aj Základná škola Jána Kollára, kde sa vyučuje v slovenskom jazyku, škôlka a iné ustanovizne, ako aj nanajvýš srdeční obyvatelia. Aj v rozhovore s predsedom Rady MS Selenča Jurajom Grňom sa uvedené tvrdenia potvrdili.

– Pre Selenču je charakteristické spolunažívanie obyvateľov evanjelického a katolíckeho vierovyznania, avšak pre túto báčsku dedinu je príznačné aj to, že tu žijú prevažne Slováci.

– Štatistické údaje z roku 2002 hovoria, že v tom čase v Selenči žilo 3 279 obyvateľov, z čoho okolo 91 percent je Slovákov, kým zvyšné percentá si „rozdelili“ obyvatelia rómskej, srbskej a maďarskej národnosti. Zverejnené výsledky z najnovšieho sčítania obyvateľstva z roku 2011 hovoria o tom, že na úrovni Báčskej obce, do ktorej patrí naša dedina, je 2 718 Slovákov. Vidno, žiaľ, že počet občanov slovenskej národnostnej meniny klesá, čo však neprekvapuje vzhľadom na klesajúci počet Slovákov na celoštátnej úrovni.

Selenčský richtár Juraj Grňa

– Čo je tomu na vine, okrem nízkej natality, nad ktorou pravidelne víťazí mortalita?

– Príčinou je aj sťahovanie Selenčanov, ktorí hľadajúc šťastie a lepší zárobok odchádzajú nielen do Talianska, s čím si naša verejnosť neraz spája Selenču, ale časté sú aj prípady sťahovania na Slovensko.

– Z hospodárskych subjektov našim súčasným neblahým ekonomickým podmienkam v Selenči už roky odoláva a na výbornú sa rozvíja stavbárske odvetvie, ako aj potravinárske – zeleninársko-ovocné.

– V 70. rokoch minulého storočia dobré meno našej osade robili remeselníci – kováči, klampiari, obuvníci a iní, ktorí dodnes pôsobia, ale žiaľ, nemajú nadostač práce. Práve zo stavebnícko-remeselníckeho združenia roku 1980 vznikol terajší silný stavbársky gigant, podnik Slovan, ktorý toho času má okolo 250 zamestnancov v stálom pracovnom pomere a v stavebnej sezóne ešte ďalších 150. Takmer tridsať rokov neskoršie, presnejšie roku 2007, bola založená jeho dcérska spoločnosť Zdravo Organic, s. s r. o., známa podľa organickej výroby a spracovania ovocia a zeleniny.

V posledných rokoch sa dosť rýchlo rozvíja aj poľnohospodársko-priemyselná činnosť, ktorej základnou surovinou je cirok.

– Áno, za posledných pár rokov sa rozvinulo metlárstvo. Môžeme povedať, že v tomto odvetví je uzatvorený výrobný kruh: cirok dopestujú selenčskí poľnohospodári, cirokové metly vyrobia selenčskí remeselníci, ktorých je registrovaných zo 25, poriská na tieto metly tiež majú pôvod v Selenči, a dokonca aj odpadový materiál, ktorý zostáva po spracovaní ciroku a výrobe metiel sa zužitkuje v Selenči – vo výrobe brikiet na vykurovanie. Základný konečný produkt – ciroková metla, ktorej sa ročne vyvezie 5 až 6 miliónov kusov – väčšinou končí na trhu Európskej únie, čiže v Taliansku.

– Nebolo by od veci okrem ciroku uviesť aj iné poľnohospodárske kultúry, ktoré sa pestujú vo vašom chotári?

– Selenčský chotár nie je veľký – zaberá okolo 3 000 hektárov obrábacej pôdy. Keď ide o druhy obilnín či zeleniny, ktoré sa v ňom pestujú, číslo jeden je určite sója, ale dosť je aj ciroku, ako sme už spomenuli, a priemyselnej papriky. Preto sa naši občania vždy viac venovali remeselníctvu.

– V mnohých obciach komasácia je ešte stále neukončený proces. Ako je na tom Selenča?

– U nás sa komasácia po piatich rokoch skončila. V tomto procese v našom chotári je ponechaných 16 hektárov, ktoré sa účelovo majú využiť na výstavbu obchádzky okolo osady. To je naplánované na tento rok. Keďže sme vykonali aj niveláciu pôdy, čoskoro plánujeme vykopať kanály. V tejto súvislosti treba spomenúť aj to, že u nás neexistuje štátny majetok, takže proces odštátňovania nie je aktuálny.

Daždivý pohľad na budovu Rady MS Selenča

Riadite sa výrokom Pomôž si človeče, aj pánboh ti pomôže. Je v Selenči toho času aktuálne samozdanenie občanov ako druh svojpomoci pri výstavbe, rekonštrukcii či modernizácii dediny?

– V tejto chvíli je platné samozdanenie na obdobie rokov 2011 až 2015, z ktorého percento je určené na financovanie činnosti spolkov a združení. Prevažná časť finančných prostriedkov získaných zo samozdanenia sa plánuje účelovo použiť na výstavbu kanalizácie, čiže odvádzanie povrchových a odpadových vôd, čakáme len peniaze na realizáciu. Okrem toho, z týchto peňazí sa financuje plynofikácia, ktorá je práve teraz aktuálna, a mala by sa vybudovať aj už spomínaná obchádzka na relácii Selenča – Báč.

Spomínali ste financovanie spolkov a združení. Ktoré občianske organizácie v súčasnosti pôsobia?

– Aktívni sú tak športovci, ako aj hudobníci, tanečníci a aj umelci. Je tu FK Kriváň, stolnotenisový a šachový klub, Poľovnícky spolok Jarabica, rybárske združenie Ikra, hasičský spolok a ich dychovka, KUS Jána Kollára, Komorný zbor Zvony, združenie žien, galéria Dúha.

Komunálno-investičné plány sme ozrejmili. Aké sú tie kultúrne?

– Selenča v tomto roku oslávi 255 rokov od príchodu Slovákov, čo plánujeme patrične osláviť koncom júna, keďže 2. júla je Deň Selenče. Nateraz sme ešte program nespresnili, ale už kontaktujeme spolky a združenia, aby sa zapojili do procesu organizácie. O všetkom budeme načas informovať záujemcov, aby svojou prítomnosťou prispeli k našej slávnosti.

V. Dorčová-Valtnerová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs