Kompetencia a odbornosť na prvom mieste (aj) v oblasti vzdelávania

29.júl 2015

Kompetencia a odbornosť na prvom mieste (aj) v oblasti vzdelávania

NRNM3

Ilustrácia: Jarmila Takáčová

REDAKČNÁ BESEDA NA TÉMU NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN (2.)

Oblasť vzdelávania určite patrí medzi základné časti organizmu každého národa. Je chrbticou (zvlášť) každého národnostného spoločenstva, lebo vo vzdelávacích ustanovizniach sa vychovávajú budúci nositelia kultúrnej, jazykovej a inej identity menšinového spoločenstva. Vo výraznej miere práve od výchovno-vzdelávacích inštitúcií závisí kvalita budúcich kádrov tzv. kultúrnej autonómie a ich schopnosť čeliť asimilačným a iným prírodným procesom, ale aj rozvíjať národnostnú identitu.

Činnosť vzdelávacích orgánov je, samozrejme, podmienená platným zákonným regulatívom, no určite ju dotvára aj dosiahnutý stupeň kompetencie a odbornosti učiteľských kádrov a zvlášť aktérov národnostných rád národnostných menšín, ktorí sú poverení oblasťou vzdelávania. Ich činnosť, rozhodnutia, či skôr odporúčania a rady sú neraz kruciálne (až osudové) pre ďalší rozvoj jednej národnostnej menšiny.

Na otázku, nakoľko NRNM spĺňajú svoje poslanie v oblasti vzdelávania, či sa im darí využiť to, čo štátne predpisy ponúkajú, ale aj či dokážu využiť odborné rady jednotlivcov, odpovedajú  naslovovzatí odborníci prof. Dr. Zoroslav Spevák, riadny profesor Oddelenia pedagogiky FFUNS a  Dr. Ružena Šimoniová-Černáková, docentka psychologických vied Pedagogickej fakulty v Sombore.

KLADY EXISTOVANIA NRNM

Takmer nik nemôže poprieť fakt, že je dobre, že menšinové národnostné rady existujú. Aj naši spolubesedníci tvrdia, že je dobre, že máme „vlastnú adresu“, ako to výstižne zdôraznil prof. Dr. Zoroslav Spevák.

Máme adresu, vlastnú, máme možnosť vlastnými silami, vlastným rozumom, využitím celkových národnostných kapacít riešiť mnohé závažné otázky z oblasti národnostného vzdelávania, ovplyvňovať legislatívne procesy, vyjednávať so štátnymi úradmi. Ako príklad uvediem aktivity zo začiatku pôsobenia národnostných rád na vypracovaní tých častí vyučovacích obsahov, ktoré sa týkajú kultúrnej identity (aj) vojvodinských Slovákov v predmetoch, ako sú príroda a spoločnosť, dejepis, hudobná kultúra a výtvarná výchova. Po dohode s Ministerstvom vzdelávania (ide o tzv. „Gašovu reformu“, nazvanú podľa Gašu Kneževića, ministra vo vláde Zorana Đinđića, na začiatku tretieho milénia)  ako Výbor pre vzdelávanie sme vyvinuli sústavnú a dobre plánovanú činnosť na odbornej a znaleckej úrovni a dnes sú tie obsahy pevnou súčasťou (do 30 %) celkových vyučovacích obsahov a ako také sú zakomponované do učebníc v materinskej reči. Kto iný by to vedel urobiť lepšie, ako my sami, ako naši vlastní odborníci?

Samotnú ideu jestvovania národnostných rád doc. Dr. Ružena Šimoniová-Černáková hodnotí ako dobrú, keďže tým spôsobom štát presunul starostlivosť o seba samých menšinám, a to vo veľmi dôležitých oblastiach.

Dostali sme inštitúciu, ktorá je priamym partnerom štátu a ktorá má relatívne veľké právomoci. Získali sme možnosť zasahovať do plánov a programov vzdelávania, učebných osnov, zákonných predpisov, komunikovať a vyjednávať so štátom, všetko v záujme zachovania a vývinu jazyka a národnostnej identity cez vzdelávanie. Predsa my vieme najlepšie, čo nám je, ako menšine, potrebné, aj v oblasti národnostného školstva, –  kvituje odborníčka na vzdelávanie dvojrečových detí.

Doc. Dr. Ružena Šimoniová-Černáková (Foto: z archívu R. Š. Č.)

Doc. Dr. Ružena Šimoniová-Černáková (Foto: z archívu R. Š. Č.)

– Tu sa dostávame k ľudskej otázke, kto nám v rade sedí, kto je v orgánoch rady. Ak budem jemná, tak poviem, že kompetencie niektorých ľudí na čelných pozíciách sú pod veľkým otáznikom a ak chcem byť priama, tak poviem, že nemajú žiadne. Ako príklad uvediem niektorých členov Výkonnej rady, kde je jasné, že sú tam nie preto, že niečo vedia a poznajú, ale kvôli iným dôvodom, ktoré nesúvisia s verejným záujmom. Na ten spôsob rada degraduje samu seba a príslušníci slovenskej menšiny jej prestávajú veriť. Tento ľudský aspekt vysúvam preto, že nestačí mať správnu ideu a právomoci, ale je potrebné vedieť ideu realizovať, využiť všetky jej výhody, za čo sú zodpovední ľudia. Keď je niekto dlho rokov pri moci, jeho percepcia dianí sa časom stáva neadekvátnou, čo je normálna ľudská charakteristika. Preto sú voľby aj vymyslené, aby sa veci menili a ľudia si boli vedomí vlastnej meniteľnosti. Pričom nehovorím, že ,tí druhíʻ (ktokoľvek to bol) sú zárukou progresu. My sme však svedkami, že sa dokola točia stále tí istí ľudia, poviazaní vzájomne svojimi záujmami, ktoré často nemajú nič spoločné so záujmom slovenskej menšiny, – hovorí priamo a otvorene Šimoniová-Černáková.

NIEKOĽKO NEGATÍVNYCH ODTIEŇOV V NRNM

Prítomnosť politiky v národnostných radách je jeden z javov, ktoré v doterajšom pôsobení menšinových kultúrnych samospráv naši spolubesedníci hodnotia ako negatívny aspekt fungovania NRNM, pričom vo fókuse mali Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny.

Negatívne aspekty sa prejavili vtedy, keď sa v NRSNM začalo bez zábran politikárčiť, kádrovať, keď sa presadili snahy privlastňovať si a uzurpovať všetko, čo sa dá, eliminovať toho, kto nie je ,nášʻ, v podstate keď sa nekriticky začali uplatňovať praktiky z tzv. veľkej politiky do priestoru našej slovenskej „malej politiky“. Vyústilo to v neschopnosti vzájomne komunikovať, spolupracovať, využívať všetky odborné kapacity, hľadať spoločné, najvýhodnejšie riešenia, predovšetkým v priestore odbornosti a všeobecného záujmu – bez zábran, po rokoch verejného odmlčania sa, hovorí prvý predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM Zoroslav Spevák.

Ako príklad uviedol zánik detašovaného oddelenia v slovenskom vyučovacom jazyku v Báčskom Petrovci Učiteľskej / Pedagogickej fakulty zo Somboru v roku 2009.

– Vtedajšie (a dnešné) vedenie NRSNM, vrátane Výboru pre vzdelávanie,  malíčkom nepohlo, aby tento negatívny vývoj zvrátilo. Môj rozum nedokáže pochopiť taký diletantizmus, také kardinálne zlyhanie Výboru pre vzdelávanie a celej NRSNM a som názoru, že na tých ľuďoch zostáva trvalá zodpovednosť za obrovskú škodu, ktorá pre verejný záujem slovenského národnostného spoločenstva tým ich ničnerobením vznikla. Veď existencia učiteľských škôl v materinskej reči je výraznou prioritou všetkých národnostných spoločenstiev nielen vo Vojvodine či v Srbsku, ale všade vo svete, – upozorňuje Spevák.

Ružena Šimoniová-Černáková, podľa ktorej oblasť vzdelávania je najdôležitejšia zo všetkých štyroch oblastí pôsobenia NRNM, poukazuje na to, že ak nebudeme vedieť po slovensky, nebude mať kto byť konzumentom a producentom kultúry, informovania a úradného používania jazyka.

– Výbor pre vzdelávanie sa v začiatkoch svojho pôsobenia veľmi sľubne rozbehol, s entuziazmom, vtedy sa urobili dobré základy. Preto si aj myslím, že je menej negatívnych aspektov fungovania NRNM v oblasti vzdelávania ako pozitívnych. Môžem spomenúť inertnosť v tom zmysle, že sa nevie včasne zareagovať na hroziace a blížiace sa problémy. Konkrétne, naša rada si dovolila, aby ubehlo viac času, ako smelo, kým sa začala vážne a konkrétne zaoberať problémom pokračovania vzdelávania učiteľov po slovensky. Čiže dovolilo sa, aby sa oddelenie somborskej Pedagogickej fakulty v Petrovci zatvorilo v dôsledku nových akreditačných pravidiel, a nič sa nepodniklo, aby sa včasne našli riešenia. Vidím to ako nedostatok iniciatívy zo strany Výboru pre vzdelávanie a čelných osobností v rade (vtedajších a terajších), ktorí akoby si neuvedomovali, že práve to je ich povinnosť, preto sú tam, aby preukázali záujem, pohli veci, spýtali sa, volali, konali.

Šimoniová-Černáková podobne vidí aj problém zápisu detí do slovenských škôl, poukazujúc na to, že sa dali predpokladať trendy a tendencie znižovania počtu našich detí, čo vlastne už skôr malo viesť k aktivitám, ktoré sa dnes konajú v zmysle náboru slovenských žiakov. Naša spolubesedníčka dodáva aj to, že sa z médií dozvedela, že sa v rezortnom ministerstve pripravuje stratégia rozvoja menšinového vzdelávania. – Podľa mňa je to vážna výzva pre Výbor pre vzdelávanie, lebo sa jedná o existenčných veciach pre našu menšinu. Preto by sa do tímu, ktorý bude komunikovať s ministerstvom, mali zapojiť okrem ľudí z praxe aj odborníci zaoberajúci sa menšinovým vzdelávaním z rôznych aspektov, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi rady či výboru. Tým spôsobom by sa zlepšila aj komunikácia s odbornou verejnosťou, ktorá nie je na vysokej úrovni, – pozýva na spoluprácu Šimoniová-Černáková.

HODNOTENIE ZÁKONA O NRNM

Hodnotiť zákonné predpisy nie je ani trochu ľahká práca. O Zákone o národnostných radách národnostných menšín vo veci vzdelávania, uzhodli sa účastníci našej redakčnej besedy, by azda najviac mohli povedať ľudia z praxe, riaditelia škôl, ktorí najlepšie dovidia na praktické dopady legislatívnych riešení.

Prof. Dr. Zoroslav Spevák (Foto: z archívu Z. S.)

Prof. Dr. Zoroslav Spevák (Foto: z archívu Z. S.)

– Mechanizmy, ktorými sa v oblasti zákonodarstva nepriamo ohrozujú, ba priamo znižujú práva národnostných spoločenstiev v oblasti vzdelávania, podrobne som skúmal v monografii Manjinsko obrazovanje u Vojvodini – evropski standardi, sopstvena iskustva (Filozofická fakulta, Nový Sad 2009). Napriek značnému ohlasu, aký kniha mala v odborných kruhoch v rôznych častiach Vojvodiny a Srbska, ale aj v Chorvátsku a na Slovensku, naše slovenské médiá ju už celých šesť rokov úspešne ignorujú. Naozaj nedokážem pochopiť motívy takého počínania. Jedno je však isté, NRSNM a teda aj médiá, ktorých  zakladateľom je, musia v rovnakej miere patriť všetkým, stranícka či hociktorá iná úzkoprsosť je reliktom minulosti. Zažíval som ju počas Tita, počas Slobu tiež, nepredpokladal som, že ju na vlastnej koži zažívať budem aj v podmienkach plurálnej demokracie. Je to prinajmenej absurdné. Vidno, že sa ešte iba musíme učiť demokratickej kultúre a kultúre dialógu. Národnostná rada musí dokázať zoskupovať a harmonizovať celok slovenského spoločenstva, predovšetkým jeho odborné a kultúrne zložky, a nie byť stranícky alebo akokoľvek inak výlučná, selektívna, či až diskriminačná, – hovorí Zoroslav Spevák, dotýkajúc sa aj oblasti menšinových médií.

– Na otázku spätú so zákonom by najlepšie vedeli odpovedať ľudia z praxe, zvlášť riaditelia v základných a stredných školách. Aj na otázky súvisiace s legislatívou, ako sú doriešené pravidlá a mechanizmy, či ich brzdia, alebo podporujú v práci a či systém národnostného školstva štát percipuje ako osobitnú zložku, pre ktorú musia platiť aj osobitné zákonné riešenia, – Šimoniová-Černáková sa zhoduje s názorom kolegu.

KONKRÉTNE O SLOVENSKOM VZDELÁVANÍ

K zmenšeniu nedokonalosti, ktorú spravidla každý spoločensko-politický jav vlastní, sa najľahšie môže dôjsť konkrétnym poukazovaním na nedopatrenia, prípadne ponúknutím riešenia na vylepšenie danej situácie. V tom zmysle sme našim spolubesedníkom položili konkrétnu otázku, ako hodnotia jav znižovania počtu žiakov v petrovskom gymnáziu – či podľa ich názoru k tomu prispelo otvorenie slovenských tried v zdravotníckej a poľnohospodárskej strednej škole v Novom Sade, resp. vo Futogu.

Gymnázium Jána Kollára v Petrovci so žiackym domovom je chrbtovou kosťou slovenského národnostného celku vo Vojvodine. Ten, kto  tomu snáď nerozumie, alebo  akýmkoľvek spôsobom ohrozuje optimálne fungovanie nášho gymnázia, ten sám seba diskvalifikuje na fungovanie vo verejnom priestore vojvodinských Slovákov. Podľa môjho názoru a v spojitosti s uvedeným ničnerobením v prípade zániku Učiteľskej fakulty – detašovaného oddelenia v Petrovci (ktoré, hľa, tiež pôsobilo v rámci budovy gymnázia a aj časť stredoškolských profesorov bola angažovaná v realizácii vyučovacieho procesu), ide o neodpustiteľnú stratu kompasu ľudí zodpovedných za takýto vývin udalostí. A ľudia bez kompasu nemajú čo robiť pri kormidle, – tvrdí Zoroslav Spevák.

Možno by sa dalo rozmýšľať o integrovanej strednej škole po slovensky, gymnázium plus odborná škola, či školy.

Ružena Šimoniová-Černáková

Aj Ružena Šimoniová-Černáková je tej mienky, že petrovskému gymnáziu patrí čestné miesto v systéme nášho menšinového školstva a na to sa musí vždy prihliadať.

– Preto je dôležité, kto na tom gymnáziu robí a kto ho vedie. Je fakt, že je gymnázium príprava na štúdium a nejde každý stredoškolák študovať, alebo je svojimi záujmami orientovaný na nejaký odbor. Preto je jasné, že deti sa zapisujú aj do stredných odborných škôl. Z toho aspektu hodnotím ako pozitívum, že máme triedy v slovenskom jazyku. Celkom je iná vec, že je našich detí relatívne málo (napríklad vzhľadom na populáciu maďarských žiakov) a v tom zmysle rozširovanie siete stredoškolského vzdelávania po slovensky môžeme pozorovať ako hrozbu gymnáziu. Nevidím strednú poľnohospodársku školu ako konkurenciu gymnáziu. So zdravotníckou je situácia zložitejšia, lebo majú podobnú štruktúru detí. Možno by sa dalo rozmýšľať o integrovanej strednej škole po slovensky, gymnázium plus odborná škola, či školy. Tu by sa museli najprv preskúmať možnosti priestorového a kádrového zabezpečenia odborného vzdelávania, keďže všeobecné predmety nie sú otázne, – Ružena Šimoniová-Černáková ponúka iný model profilovania menšinovej (slovenskej) strednej školy.

NÁZOR PEDAGOGICKÝCH A PSYCHOLOGICKÝCH ODBORNÍKOV NA (MOŽNÚ) POLITIZÁCIU NRNM

– Podľa môjho skromného názoru politikou NRNM musí byť cieľavedomé a dôsledné pôsobenie na dosahovaní optimálnych výsledkov vo všetkých oblastiach, v ktorých má zákonné právomoci, a to všetkými legálnymi prostriedkami. Politickou ,stranouʻ  členov NRSNM  má byť predovšetkým a nadovšetko slovenský národnostný celok vo Vojvodine a v Srbsku. Všetko ostatné vedie k politikárčeniu, transferu nie vždy čestných praktík z tzv. veľkej politiky, úplatkárstvu, rodinkárstvu a korupcii.  Zvlášť sú škodlivé snahy uplatniť na NRSNM model, dobre známy z obdobia komunistickej totality: jeden človek v mene jednej strany ovláda všetky nitky bábkového divadla. To neprospieva iniciatívnosti a tvorivosti v práci a ani priehľadnosti a zodpovednosti. Tam potom nie je priestor pre ľudí s pevnou chrbticou a vlastným rozumom. Sú to iba kulisy demokracie, za ktorými sa šíri priestor vhodný na manipuláciu, korupciu, podlizovačstvo a klientelizmus. V politológii je známe, že zvlášť tretí mandát je škodlivý pre každý systém vládnutia. Korupcia, úplatkárstvo, osobné prepojenia, konflikt záujmov, neformálne záujmovo-ziskové siete, finančné prechmaty a kšeftárenie priam zákonite nadobúdajú  až patologické rozmery. Preto bude veľmi osožné vnútornými pravidlami obmedziť trvanie mandátov v NRSNM na dve volebné obdobia, – navrhuje Zoroslav Spevák.

Foto: K. Gažová

Petrovské gymnázium (Foto: K. Gažová)

Podobne ako uviedol Spevák, aj Šimoniová-Černáková poukazuje na potrebu prospešného obmedzovania volebných mandátov na dve obdobia, ako je praxou v mnohých inštitúciách. Dodáva aj toto:

NRSNM je spolitizovaná, explicitne a implicitne. Príliš okato sa to prejavuje v konaní niektorých čelných ľudí v rade. Možno je taká stratégia účinná krátkodobo, a to najčastejšie pre daných jednotlivcov, a menej pre samu radu, ale dlhodobo v žiadnom prípade nie, lebo politická strana odíde zo scény a rade zostane problém etikety. V rade majú sedieť ľudia, ktorí vedia, smú a môžu balansovať na politickom povrázku, teda v žiadnom prípade nie aktívni politici, a pritom na vysokých funkciách. Pre mňa osobne bolo nepríjemným prekvapením, keď sa v rade začalo otvorene ,politizovaťʻ  a nemohla som pochopiť, ako sa to smie. Spolu s tým prišlo kádrovanie, delenie sa na ,myʻ  a ,oniʻ. Eventuálne by sa dalo rozmýšľať o možnosti dať do štatútu  rady pravidlo, že vedúci ľudia nesmú byť politicky aktívni. Jasné, že angažmán v politickej strane sa nemôže zakázať nikomu, ale sa môže nedovoliť byť aktívnym politickým funkcionárom počas pôsobenia v rade. Aj príslušnosť k ,správnejʻ politickej strane nesmie byť meradlom pre rozdeľovanie peňazí, výber ľudí na nejaké posty, ale výlučne kompetencia, odbornosť a vôľa robiť nie pre seba, ale pre verejný záujem, – hovorí naša spolubesedníčka Šimoniová-Černáková.

Existencia učiteľských škôl v materinskej reči je výraznou prioritou všetkých národnostných spoločenstiev nielen vo Vojvodine či v Srbsku, ale všade vo svete.

Zoroslav Spevák

ZÁVER

Záver redakčnej besedy týždenníka Hlas ľudu, ktorá pod drobnohľadom mala menšinové vzdelávanie, je ten, že národnostné rady národnostných menšín sa musia zbaviť inercie a ráznejšie a včasne konať, teda ešte predtým, než sa z problému stane problémisko. Podľa oslovených odborníkov na pedagogické a psychologické vedy, v záujme všetkých menšinových spoločenstiev politkárčeniu v NRNM treba povedať nie!

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs

Napísať komentár

0 komentárov

Zatiaľ žiadne komentáre!

Môžete byť prvý, kto komentoval tento príspevok !

Napísať komentár
Zobraziť komentáre

Napísať komentár

PODMIENKY POUŽÍVANIA
Komentáre, ktoré obsahujú vulgárne, urážlivé, rasistické alebo šovinistické odkazy nebudú zverejnené. Prosíme čitateľov, aby pri písaní komentárov dbali na pravopisné pravidlá. Komentáre napísané veľkými písmenami nebudú zverejnené. Názory vyjadrené v komentároch predstavujú osobnú mienku autora komentára a nekorešpondujú s názormi redakcie Hlasu ľudu. *

Nedávne komentáre

  • in cicVu we trust

    in cicVu we trust

    Kedze vieme ze ste spavni Quislingovia, vieme koho obvinite

    Zobraziť článok
  • V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

    V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

    Vážený pán Starosta, pravdaže, môžete uverejniť, len Vás poprosím, aby ste uviedli zdroj. Srdečný pozdrav z Vojvodiny! Vladimíra

    Zobraziť článok
  • Jozef Starosta

    Jozef Starosta

    Rád by som tento rozhovor s pánom Mihálom uverejnil aj na webovej stránke http://slovozbritskejkolumbie.ca Môžem?

    Zobraziť článok
  • Peter pán

    Peter pán

    Ja si myslím, že to bola Makanka aj s jej bulumentou. Kto by sa takého voľačoho aj spamätal?

    Zobraziť článok
  • p.

    p.

    Veľmi zaujímavý rozhovor a udaje... Židia to proste povedia : - kto má radšej peniaze než Izrael, nie je opravdovým…

    Zobraziť článok