Koniec ružových snov

18.apr 2013

Ekológovia zvonia na poplach. Je nás čoraz viac a prírode sa venujeme akosi menej. Alebo v tých optimistickejších variantoch zďaleka nie dostatočne. Z akéhokoľvek aspektu sa dívali, desivých predstáv je viac než dosť.

Ak od začiatku ľudstva do polovice 20. storočia bolo treba asi desaťtisíc generácií, aby na svete žili dve miliardy ľudí, premnoženie ľudskej populácie nadobudlo také rozmery, že sa v októbri 1999 narodil šesťmiliardtý človek a už nás je necelé dva roky nad sedem miliárd. Stúpa počet ohrozených druhov živočíchov a rastlín, ktoré nevymierajú iba pre zhoršujúce sa životné prostredie, ale sa mnohé stávajú obeťou loveckej, zberateľskej a gurmánskej posadnutosti. Na medzinárodných trhoch sa ešte pred viac ako dvoma desaťročiami, v roku 1990, predali desaťtisíce primátov, milión divokých orchideí, tri milióny tropických vtákov, desať miliónov koží plazov, pätnásť miliónov kožušín ulovených zvierat, viac ako tristopäťdesiat miliónov ozdobných tropických rýb.

Zlatibor: takýchto idylických záberov prírody je čoraz menej

Z rastlinnej ríše, bez ktorej by sme nemohli žiť, pretože je základom všetkej potravy, ktorú konzumujeme, a vzdušného kyslíka, ktorý dýchame, ohrozené sú nielen orchidey, ale aj  kaktusy, viaceré ihličnany, sekvojovec obrovský… Lesov, tých zelených pľúc, je nielen málo, ale sú aj vážne poškodené. Väčšina sa stále využíva na hospodárske účely a len medzi 10 a 20 percent z nich zabezpečuje ekologické a ochranné funkcie. Zamorenie vody, vzduchu a pôdy, tropické dažde, ustavičné otepľovanie, absencia zariadení na zachytávanie škodlivín, vypúšťanie do vzduchu miliónov ton, tak plynných, ako i pevných látok, stúpajúci trend exhalátov z automobilizmu, poškodené vodovodné a kanalizačné potrubia, hromadenie odpadov každého druhu, negatívne vplyvy hospodárskych odvetví, od energetiky po priemysel, sopečné vulkány, slnečné erupcie… desiatky iných nástrah oberajú ľudstvo o pokojný spánok. Lebo svoje okolie v žiadnom prípade nezreparujeme. Ľahko sa môže stať, že nebude ani čo, ani začo. Veď neobmedzené devastovanie prírody dokáže mať také nepredstaviteľné následky ako neobmedzená nukleárna vojna.

Napozajtra, 22. apríla je Svetový deň Zeme, ktorej osud nám nesmie byť ľahostajný. Lebo nám dáva potraviny, ktoré nerastú v hypermarketoch, lebo ju ohrozujú mnohí, lebo problémy viaznu v ignorancii ľudí, lebo je Zem jedinečná. Preto načim, aby si  súbežne so všetkými inštrumentmi a opatreniami politiky, akými sú inšpekcie, hodnotenia, dozor, programy, kontroly, zákony, investície… každý z nás položil otázku: Ako prírode môžem pomôcť ja? A odpovedal na ňu skutkami. Len vtedy, keď sa životné prostredie stane záležitosťou všetkých, možno očakávať viditeľné zlepšenie. Alebo i krajšie sny o budúcnosti.

 O. Filip

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs