[AUDIO] Slovenský europoslanec Kukan: Srbsko musí prejaviť systémové snahy v procese eurointegrácií

14.dec 2016

[AUDIO] Slovenský europoslanec Kukan: Srbsko musí prejaviť systémové snahy v procese eurointegrácií

Kapitoly 23 (reforma súdnictva a základné práva) a 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť) v procese eurointegrácií sú kľúčové pre vybudovanie účinného právneho štátu. Zosúladňovanie predpisov a ich realizácia v uvedených oblastiach predstavuje alfu a omegu eurointegračného procesu, v ktorom sa jedna krajina postaví na zdravé nohy vo všetkých oblastiach.

Slovenský politik Eduard Kukan, poslanec Európskeho parlamentu od roku 2009, ktorý má veľkú politickú skúsenosť v domácej a zahraničnej politike na sklonku roka 2016 v rozhovore pre Hlas ľudu hovorí o eurointegráciách Srbska, s osobitným dôrazom na kapitoly 23 a 24.

Kapitoly 23 a 24, ktoré sa v prístupovom rokovaní so Srbskom otvorili ešte v lete sú prinajmenej najdelikátnejšie a predstavujú “boľavý bod” všetkých tranzičných krajín, vrátane Srbska. Ako hodnotíte doterajší pokrok Srbska v tejto oblasti?

– Kapitoly 23 a 24 sú skutočne najzložitejšie pre krajiny, ktoré sú v procese prístupových rokovaní. Aj z tohto dôvodu Európska komisia metodologicky zmenila rokovanie o týchto kapitolách tak, že sa o nich začína rokovať na začiatku, aby bolo dosť času na to, aby sa  mohli dokončiť. V minulosti sa totiž stalo, keď sa o týchto kapitolách rokovalo na konci bolo potrebné veľmi veľa času na to, aby sa uskutočnili všetky reformy a preto sa aj ten čas na dokončenie rokovaní predlžoval a to nebolo dobre.

Pokiaľ ide o Srbsko, je veľmi dobre, že tieto kapitoly boli otvorené. Srbsko sa snaží urobiť pokrok, zavádzať niektoré reformy, takže určite bude snaha o realizáciu niektorých reforiem hodnotená pozítivne. Ale je jasné, že je tu veľmi mnoho otázok a vecí, ktoré bude treba radikálne alebo zásadne vyriešiť, pretože aj my v Európskom parlamente vidíme, že v oblasti vlády práva a boja proti korupcii nemožno prijímať opatrenie, ktoré naznačujú, že chcú riešiť tieto otázky. Tam treba príjmať opatrenia, ktoré ich naozaj vyriešia.

Srbsko teda začalo dobre v rokovacom procese, ale musí počítať s tým, že Európska komisia bude prísne dohliadať a veľmi prísne hodnotiť, či všetky tieto veci boli naozaj vyriešené. Srbsko musí prejaviť systémové snahy v tomto procese, aby otázky riešilo komplexne a dôkladne.

Vy ste predsedajúcim parlamentného výboru delegácie pre stabilizáciu a pridruženie EÚ. Ako člen tohto telesa sa prednedávnom pripojil aj Andor Deli z Vojvodiny, ktorý bol predtým pokrajinský tajomník pre vzdelávanie a národnostné menšiny. Akú máte s nim spoluprácu? Na aký spôsob môžu menšinové spoločenstvá v Srbsku prispieť k EÚ integrácii?

– Moja spolupráca s Androm Delim je veľmi dobrá a veľmi konkrétna. Deli je posilou pre túto delegáciu, pretože veľmi dobre pozná situáciu, na základe svojho predchádzajúceho pôsobenia vo Vojvodine. Je to mladý politik, realisticky premýšľajúci, takže sa s ním spolupracuje veľmi dobre.

Pokiaľ ide o možnosť národnostných menšín, konkrétne slovenskej, prispieť k európskej integrácii, môžem povedať, že ich úloha je dôležitá a významná. Ak sa ukáže, že je ich postavenie v spoločnosti dobré, že prispievajú k rozmanitosti kultúrnej, politickej a inej v krajine, v ktorej žijú, to sa vždy dá využiť ako dobrý príklad, že táto otázka je vyriešená. Totiž otázka národnostných menšín v mnohých krajinách, aj v členských krajinách EÚ, býva neraz problematická.

Pokiaľ národnostné menšiny v Srbsku problém nemajú, ony sú určite veľkým prínosom a plusom pre vládu, ktorá môže argumentovať, že takú citlivú otázku, aká je otázka národnostných menšín vyriešila a že tie sú spokojné a pracujú v prospech svojej súčasnej vlasti.

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs