[AUDIO] Slovenský europoslanec Kukan: Srbsko musí prejaviť systémové snahy v procese eurointegrácií

14.dec 2016

[AUDIO] Slovenský europoslanec Kukan: Srbsko musí prejaviť systémové snahy v procese eurointegrácií

Kapitoly 23 (reforma súdnictva a základné práva) a 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť) v procese eurointegrácií sú kľúčové pre vybudovanie účinného právneho štátu. Zosúladňovanie predpisov a ich realizácia v uvedených oblastiach predstavuje alfu a omegu eurointegračného procesu, v ktorom sa jedna krajina postaví na zdravé nohy vo všetkých oblastiach.

Slovenský politik Eduard Kukan, poslanec Európskeho parlamentu od roku 2009, ktorý má veľkú politickú skúsenosť v domácej a zahraničnej politike na sklonku roka 2016 v rozhovore pre Hlas ľudu hovorí o eurointegráciách Srbska, s osobitným dôrazom na kapitoly 23 a 24.

Kapitoly 23 a 24, ktoré sa v prístupovom rokovaní so Srbskom otvorili ešte v lete sú prinajmenej najdelikátnejšie a predstavujú “boľavý bod” všetkých tranzičných krajín, vrátane Srbska. Ako hodnotíte doterajší pokrok Srbska v tejto oblasti?

– Kapitoly 23 a 24 sú skutočne najzložitejšie pre krajiny, ktoré sú v procese prístupových rokovaní. Aj z tohto dôvodu Európska komisia metodologicky zmenila rokovanie o týchto kapitolách tak, že sa o nich začína rokovať na začiatku, aby bolo dosť času na to, aby sa  mohli dokončiť. V minulosti sa totiž stalo, keď sa o týchto kapitolách rokovalo na konci bolo potrebné veľmi veľa času na to, aby sa uskutočnili všetky reformy a preto sa aj ten čas na dokončenie rokovaní predlžoval a to nebolo dobre.

Pokiaľ ide o Srbsko, je veľmi dobre, že tieto kapitoly boli otvorené. Srbsko sa snaží urobiť pokrok, zavádzať niektoré reformy, takže určite bude snaha o realizáciu niektorých reforiem hodnotená pozítivne. Ale je jasné, že je tu veľmi mnoho otázok a vecí, ktoré bude treba radikálne alebo zásadne vyriešiť, pretože aj my v Európskom parlamente vidíme, že v oblasti vlády práva a boja proti korupcii nemožno prijímať opatrenie, ktoré naznačujú, že chcú riešiť tieto otázky. Tam treba príjmať opatrenia, ktoré ich naozaj vyriešia.

Srbsko teda začalo dobre v rokovacom procese, ale musí počítať s tým, že Európska komisia bude prísne dohliadať a veľmi prísne hodnotiť, či všetky tieto veci boli naozaj vyriešené. Srbsko musí prejaviť systémové snahy v tomto procese, aby otázky riešilo komplexne a dôkladne.

Vy ste predsedajúcim parlamentného výboru delegácie pre stabilizáciu a pridruženie EÚ. Ako člen tohto telesa sa prednedávnom pripojil aj Andor Deli z Vojvodiny, ktorý bol predtým pokrajinský tajomník pre vzdelávanie a národnostné menšiny. Akú máte s nim spoluprácu? Na aký spôsob môžu menšinové spoločenstvá v Srbsku prispieť k EÚ integrácii?

– Moja spolupráca s Androm Delim je veľmi dobrá a veľmi konkrétna. Deli je posilou pre túto delegáciu, pretože veľmi dobre pozná situáciu, na základe svojho predchádzajúceho pôsobenia vo Vojvodine. Je to mladý politik, realisticky premýšľajúci, takže sa s ním spolupracuje veľmi dobre.

Pokiaľ ide o možnosť národnostných menšín, konkrétne slovenskej, prispieť k európskej integrácii, môžem povedať, že ich úloha je dôležitá a významná. Ak sa ukáže, že je ich postavenie v spoločnosti dobré, že prispievajú k rozmanitosti kultúrnej, politickej a inej v krajine, v ktorej žijú, to sa vždy dá využiť ako dobrý príklad, že táto otázka je vyriešená. Totiž otázka národnostných menšín v mnohých krajinách, aj v členských krajinách EÚ, býva neraz problematická.

Pokiaľ národnostné menšiny v Srbsku problém nemajú, ony sú určite veľkým prínosom a plusom pre vládu, ktorá môže argumentovať, že takú citlivú otázku, aká je otázka národnostných menšín vyriešila a že tie sú spokojné a pracujú v prospech svojej súčasnej vlasti.

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs

Napísať komentár

0 komentárov

Zatiaľ žiadne komentáre!

Môžete byť prvý, kto komentoval tento príspevok !

Napísať komentár
Zobraziť komentáre

Napísať komentár

PODMIENKY POUŽÍVANIA
Komentáre, ktoré obsahujú vulgárne, urážlivé, rasistické alebo šovinistické odkazy nebudú zverejnené. Prosíme čitateľov, aby pri písaní komentárov dbali na pravopisné pravidlá. Komentáre napísané veľkými písmenami nebudú zverejnené. Názory vyjadrené v komentároch predstavujú osobnú mienku autora komentára a nekorešpondujú s názormi redakcie Hlasu ľudu. *

Najnovšie komentáre

  • Jaro

    Jaro

    Toto ste chceli Slováci, toto? Aby vám reč zanikla, tlač a slovenské slovo? A čo ste čakali, keď ste si…

    Zobraziť článok
  • Jasna

    Jasna

    Nak sa nezhovarame o kadrovani aj kto chodil po obci nahovarat ludi za koho abi hlasovali.Jedna rodina na čele,ktora bola…

    Zobraziť článok
  • jasnovidec

    jasnovidec

    už dávno čanak nemá takú silu ako v roku 1992 ked mu voliči verili. sklamal, lebo bol pri moci a…

    Zobraziť článok
  • Jan

    Jan

    Canak deli sendvice a je separatista ako vecina slovakov seliakov preto hlasi v Petrovci. V hlavach gazdov seliakov sa sniva…

    Zobraziť článok
  • spolu žiť

    spolu žiť

    Mali by byť všetci traja Slováci, alebo aspoň dvaja ak sa pozeráme na tú etnickú proporciu na úrovni lokálnej samosprávy.

    Zobraziť článok