Kultúrne dedičstvo Čechov v Srbsku je bohaté

12.júl 2013

KULTÚRA

 

Ljiljana Stehlíková

Ljiljana Stehlíková

– Najdôležitejšie momenty v spoločenskom živote Čechov v Srbsku sú zakladanie Matice českej a formovanie Národnostnej rady českej národnostnej menšiny. Táto inštitúcia zjednotila prácu českých združení. Najvýznamnejším úspechom Národnostnej rady je zavedenie českého jazyka do bežnej výučby v Srbsku, prvý rok v jednej škole, dnes už v štyroch osadách, – povedala na úvod nášho rozhovoru Ljiljana Stehlíková.

Predsedníčka Výboru pre kultúru NRČNM v Srbsku podotkla, že na základe strategického rozvoja kultúry spomínaný výbor začal so systematickou ochranou a obnovou kultúrneho dedičstva českého národa v Srbsku. Prevedené boli zakladajúce práva v Múzeu Čechov (ako prvá inštitúcia kultúry) v Češkom sele a Knižnici Čechov v Belej Crkve. Polhodinová relácia Beseda česká prebieha každý týždeň na regionálnej TV Banát Vršac a vytvorená je i webová strana Národnostnej rady Čechov (www.savetceha.rs). K tomu Česi majú dve polhodinové rozhlasové relácie cez týždeň v Rádiu Bela Crkva.

– Hrdá som na to, že sa v posledných rokoch zvýšila úroveň kultúrnych podujatí v a že sa okrem tradičných akcií dejú u nás i nové, ktoré lákajú mladších ľudí. Hrdá som i na moje autorské dielo Česká kultúra bez hraníc. Znamenité sú i naše aktivity súvisiace s podujatím Noc múzeí, ďalej Český mládežnícky medzinárodný festival ČOMI a v neposlednom rade i festival chórov Krása rozmanitostí, – pokračuje predsedníčka Stehlíková.

Vedúca Výboru pre kultúru v doterajšej práci ľutuje iba to, že sa pre mnoho iných povinností nemôže naplno venovať iba tejto práci. Vzdelávanie mladých Čechov v Srbsku je podľa jej mienky najdôležitejšou úlohou a tá sa môže vykonávať vždy viac a lepšie. Ako aj všade v štáte pálčivým problémom je  nedostatok finančných prostriedkov, zvlášť čoraz menej peňazí vyčleňovaných na kultúru.

V Srbsku žije dvetisíc Čechov, najväčší počet z nich v juhovýchodnej časti Banátu. Česká národnosť, žiaľ, zachovala veľmi málo písaných zdrojov o svojom jestvovaní, pričom je ale nemateriálne kultúrne dedičstvo veľmi bohaté. Menšina je veľa kilometrov vzdialená od materskej krajiny a okrem posledných rokov sa päť desaťročí nevyučoval český jazyk na základných školách.

– Najdôležitejšou knihou, na ktorej sme sa ako (spolu)vydavatelia podieľali, je učebnica pre prvú triedu základnej školy pre predmet Český jazyk so zložkami národnostnej kultúry. Vydali sme aj Český spevníkČeské portréty a do konca tohto roku svetlo sveta by mala uzrieť i publikácia Dejiny českej osady Fabijan. Jej autorom je profesor Karel Schovanec, inak môj blízky príbuzný. Knihu editoval profesor Jaromír Linda, – informuje o vydavateľskej činnosti.

Národnostná rada Čechov od svojho vzniku (2010) financuje vydávanie dvojjazyčného časopisu Beseda česká. V časopise je priestor pre všetky kultúrne podujatia Čechov v Srbsku a najdôležitejších udalostí v živote Čechov na týchto priestoroch. Periodikum by mal vychádzať každý druhý mesiac, ale pre nedostatok peňazí vychádza ako občasník – trojmesačník.

– Česká republika cez svoje Ministerstvo zahraničných vecí financuje prácu českých združení a platí českých učiteľov v Banáte. Radu podporuje tak, že vkladá do jej inštitúcií – Múzea Čechov a Knižnice Čechov. K tomu mladší ľudia dostávajú aj štipendiá. Obyvateľov krajiny našich predkov zvlášť fascinuje, že sa ľudové piesne, zvyky a obyčaje zachovali v takmer nezmenenej podobe viac ako dvesto rokov a že ide o hodnotné nemateriálne kultúrne dedičstvo, – akcentuje Stehlíková.

Česi z rumunskej a srbskej časti Banátu spolupracujú na kultúrnom poli. Tí zo srbského Banátu sa boli najprv nasťahovali na jeho rumunskej časti. V ďalšom období NRČNM by sa najväčší dôraz mal klásť na cezhraničnú spoluprácu. Podobnosti sú nepopierateľné, ide o rovnakú kultúru a tradíciu, ale asimilácia na oboch stranách zvýraznila rozdiely.

– Priala by som si väčšiu účasť mladších ľudí pri písaní významných projektov pre českú menšinu. Okrem už spomínaných projektov, akými sú Česká kultúra bez hraníc, Beseda česká a festivalu ČOMI v súčasnosti pracujeme na projekte Staršie a zriedkavé české knihy, – vyzdvihuje vedúca Výboru pre kultúru.

Česi v Srbsku podľa Stehlíkovej zväčša pochvália činnosť Národnostnej rady Čechov, keďže ide o „tolerantný a trochu do seba uzavretý národ, ktorý nezaťažuje so svojimi problémami iných“. Čo sa týka obyvateľov Česka, oni „menší dôraz kladú na tradíciu, väčší dôraz v súčasnosti dávajú na europeizáciu kultúry so zachovaním českej kultúrnej identity“. V budúcnosti majú v pláne založiť České kultúrno-informačné stredisko a kultúrne akcie rozšíriť okrem Belej Crkvy a Belehradu postupne i na ďalšie obce, predovšetkým Kovin, Vršac a Pančevo.

Ljiljana Stehlíková nezabúda spomenúť ani významné osobnosti, ktoré sa pričinili o zachovanie českej národnej identity v poslednom čase:

– Predseda Národnostnej rady Čechov Štefan Klepáček má zásluhy okrem formovania rady i o uskutočňovanie českých besied a formovanie Matice českej. Vuk Petrović Ekert, predseda Besedy českej v Belehrade, pripravuje knihu o Čechoch južnejšie od Sávy a Dunaja. Valéria Simidžija Hoc zrealizovala projekt znovu výučby českého jazyka na základných školách. Akademická maliarka a výnimočný pedagóg Tereza Stamenkovićová, ilustrátorka českej učebnice pre prvákov, pracuje na edukácii detí a mládeže cez kreatívne dielne.

Na koniec nášho rozhovoru predsedníčka Výboru pre kultúru NRČNM nám prezradila, ktorá veta charakterizuje Čechov v našom štáte.

– Byť Čechom v Srbsku znamená byť slušným, úprimným, čestným a tolerantným človekom, – prízvukovala Ljiljana Stehlíková.

Za rozhovor ďakuje:

Ján Špringeľ

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs