Kyslá hniloba hrozna – Sour rot

12.aug 2013

VINOHRADNÍCTVO

 

Kyslá hniloba je z doterajšej praxe známa ako následok predčasnej infekcie botrytídou. Táto fáza napadnutia sa nazýva „zhubná hniloba“ – zaužívaný názov „kyslá hniloba“ (nakazí nezrelé kyslé hrozno pred zamäkaním). Nešpecifikuje pôvodcu presne, pretože hnilobu v tomto období môžu vyvolať aj iné činitele.

Kyslá hniloba (Sour rot) býva vo väčšine prípadov prvotne spôsobená kvasnicami či baktériami, ktoré sa spravidla vyskytujú spolu s ďalšími hnilobnými patogénmi, ako napr. Botrytis, Penicillium, Rhizopus a i. Preniknutie patogénov kyslej hniloby do hrozna umožňujú predovšetkým rany, ktoré môžu spôsobovať na bobuliach napr. osy, ľadovec, vtáky, múčnatka, obaľovače, botrytída alebo deformácia či praskanie bobúľ, čo nastáva pri náhlom zväčšení ich objemu (silné zrážky po suchom ráze počasia). Významné vektory – prenášače infekcií bývajú i saprofágne mušky drozofily obyčajnej –  Drosophila melanogaster, ktoré urýchľujú rozklad obsahu bobúľ, zanášaním kvasiniek a činnosťou ich lariev. Cez rany môže infikovať aj patogénna huba, spôsobujúca bielu hnilobu – Metasphaeria (Coniella) diplodiella. Zdá sa, že s prvotnými patogénmi, najmä s octovými baktériami z rodu Acetobacter úzko súvisí vývoj bielej hniloby, ktorej výskyt je sprevádzaný intenzívnou octovou vôňou, ktorú cítime vo vinohrade.

33obrnapr2hroznoPoranené miesta na bobuliach bývajú potom osídľované špecifickou mikroflórou. Medzi mikroorganizmami tejto mikroflóry dominujú tzv. ekofytické organizmy – epifyty (mikroorganizmy žijúce na povrchu rastlinného orgánu, no neparazitujú), zriedka endofytické organizmy. Okrem epifytov sa na povrchu rastlín nachádzajú aj rozmnožovacie orgány patogénov, ich spóry v štádiu pokoja, resp. v ich epifytickom štádiu. Zloženie mikroflóry nadzemných orgánov rastlín je závislé od druhu rastliny, od klimatických podmienok, a mení sa aj podľa fenofázy rastlín. Epifytická mikroflóra je výrazne ovplyvňovaná aj spôsobom agrotechniky a najmä chemickou ochranou – najmä použitými fungicídmi. Keď si uvedomíme, že niektoré epifyty sa chovajú výrazne antagonisticky, každý fungicídny zásah (najmä širokospektrálnymi fungicídmi) môže obmedzením antagonistov znížiť ochranársky účinok, ba dokonca môže elimináciou antagonistov umožniť výraznejšie pôsobenie patogéna.

Antagonizmus epifytov voči patogénom sa môže prejaviť najmä ako: potravinová konkurencia, parazitizmus, antibióza.

Epifytické organizmy často vytvárajú proti patogénnym hubám výrazný biologický pufer – tlmivý účinok. Toto pôsobenie je obzvlášť výrazné pri nekrotrófnych parazitických hubových organizmoch, ako napr. Botrytis cinerea, Alternaria alternata atď. Klíčiace mycéliá na povrchu rastlinného orgánu po vyklíčení najprv rastú do dĺžky a iba po určitom povrchovom raste vnikajú do rastliny – hostiteľa. V tomto štádiu k svojmu rastu využívajú výživné látky z rastlinného exudátu. Keď však na povrchu rastlinného orgánu iné epifytické organizmy – výživní konkurenti – už predtým spotrebovali výživné látky – exudáty – tak patogén má výrazne obmedzené možnosti vývoja a teda aj škodlivosti.

Tieto úvahy je potrebné si uvedomiť pri hodnotení jednotlivých hubových patogénov, resp. epifytických mikroorganizmov. Platí to najmä pri javoch odohrávajúcich sa na povrchu dozrievajúcich, dozretých či prezretých bobúľ viniča.

Mnohé z epifytov – patologicky významné baktérie či huby – si vzájomne konkurujú, ale zároveň vytvárajú svoje vlastné metabolity, ktoré sú často látky pre ľudský organizmus toxické – toxíny, mykotoxíny. Tieto metabolity môžu na človeka pôsobiť aj ako alergény. Význam týchto vlastností – patogenita voči viniču, tvorba mykotoxínov, či alergénov – hrá úlohu pri hodnotení týchto organizmov a pri výbere spôsobu nepriamej, či priamej chemickej alebo biologickej ochrany, prípadne i pri rozhodovaní o termíne zberu.

Preto treba sledovať širší okruh húb, ktoré sa na strapcoch sporadicky vyskytujú, i keď ich zatiaľ nehodnotíme tak, že by spôsobili priame škody (napr. Aspergillus niger – čierna pleseň, Alternaria alternata – biela pleseň (nazývaná aj čierna pleseň), Penicillium expansum – zelená (modrá) pleseň, Trichotecium roseum – ružová pleseň a i.

Ako biologická ochrana proti epifytickým organizmom – patogénom je často nasadenie iného organizmu – antagonistu, prípadne ďalší epifyt, napr. aplikácia postreku prípravku s hubou Trichoderma harsianum. Pôsobí ako antagonista – výživný konkurent proti botrytíde. No treba si uvážiť dôsledky pôsobenia a zmeny zloženia metabolitov, zmenených pomerov epifytických organizmov, ktoré často ešte nie sú podrobne preštudované a známe.

Ak sa naďalej bude zvyšovať snaha spracovateľov o vína zvláštnych kvalít, ako sú neskoré zbery, rôzne výbery hrozna, bobúľ, cibéb, ďalej aj snahy o produkciu tzv. slamového vína, ľadových zberov – bude potrebné venovať aj viac pozornosti hroznu na vybranej parcele a treba poznať epifytickú mikroflóru na strapcoch – bobuliach v celom komplexe. Ochranu viniča bude potrebné vedome usmerňovať k dosiahnutiu hrozna pre zvláštne kvality vín. Aby sa dosiahol cieľ udržať v žiadanom zdravotnom stave zrelé a prezreté hrozno a nepripustiť výskyt takej epifytickej mikroflóry, ktorej jednotlivé zložky by mohli vytváraním toxických metabolitov znížiť hygienickú hodnotu vzácneho produktu – hrozna pre produkciu výberových vín najvyšších kategórií, musíme viac vedieť o epifytickej mikroflóre.

Možno by stálo za úvahu pri ochrane hrozna použiť nielen fungicídne látky, ale i také látky, ktoré by popri obmedzení patogénov vytvárali na povrchu bobúľ také podmienky, pri ktorých by nežiaduce epifytické organizmy nemali podmienky pre rozmnožovanie a vývoj (napríklad pomocné látky s veľmi vysokým pH, ktoré pre vývoj húb nie sú vhodné).

Zdroj: internet

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs