Laureátom Ceny Ondreja Štefanka aj Dr. Michal Harpáň

20.mar 2013

Tohtoroční laureáti: sprava Pavel Hlásnik, Peter Andruška a Michal Harpáň

V RUMUNSKOM NADLAKU OCEŇOVALI

V rumunskom Nadlaku po piatykrát udeľovali prestížnu Cenu Ondreja Štefanka. V ústrety nedožitým narodeninám na zosnulého literáta, spolkového činiteľa a organizačného lídra na slovenskej Dolnej zemi sa v Nadlaku zhromaždili kultúrni činitelia viacerých krajín. Aby v piatok 15. marca boli svedkami pri slávnostnom udeľovaní ceny, ktorá nesie jeho meno.

Cenu Ondreja Štefanka ustanovili roku 2009 a spravidla každý rok ju Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku udeľuje dvom žijúcim osobnostiam v slovenskom zahraničí alebo zo Slovenskej republiky. V tomto roku výnimočne boli ocenení traja. Cena sa podľa pravidiel udeľuje v dvoch kategóriách, a to za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničí a za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete.

Na slávnostnom ceremoniáli v centrálnom sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Nadlaku a po prečítaní laudatia tohtoročnú Cenu Ondreja Štefanka v oblasti propagácie literatúry rovnoprávne rozdelili dvom profesorom a doktorom literárnych vied: Petrovi Andruškovi zo Slovenska a Michalovi Harpáňovi z Nového Sadu. Cenu za organizačnú a spolkovú činnosť získal prvý podpredseda DZSČR Mgr. Pavel Hlásnik.

Tohtoročná dvojdňová medzinárodná konferencia v Nadlaku, ktorá sa tiež organizuje pri tejto príležitosti, sa niesla v znamení témy Dolnozemskí Slováci – hranice určenia a na ňom svoje príspevky prednieslo zo 30 referentov. Prihlásených referentov bolo viac, ale nezjazdné cesty v Maďarsku po metelici znemožnili ich príchod. Na konferencii svoje vedeckovýskumné projekty a referáty predniesli vedeckí, kultúrni a spolkoví pracovníci zo Slovenska, Maďarska, Srbska a Rumunska, ktorí sa pokúsili definovať pojem dolnozemský Slovák a fenomén Dolnej zeme, ale aj načrtnúť chápanie spolupatričnosti tejto časti slovenského národa z aspektu literatúry, dejín, kultúry, náboženskej príslušnosti, jazyka, etnografie, politiky, folkloristiky a publicistiky. Na uvedené témy odzneli i referáty účastníkov zo Srbska: Dr. M. Harpáňa, Kataríny Melegovej-Melichovej, Viery Benkovej a Jaroslava Čiepa. Hoci prihlásený referent Samuel Boldocký nebol prítomný na konferencii, svoj referát Literárne aspekty pojmu dolnozemský Slovák zaslal a prítomní mali možnosť si ho vypočuť.

V prestávkach konferencie organizátori prítomným rozdelili publikáciu Svedectvá slovenského dolnozemského bytia – aspekty zo slovenskej dolnozemskej histórie a kultúrnej antropológie. Ide o zborník prác, v ktorom sú publikované príspevky referentov z vlaňajšieho rovnomenného medzinárodného seminára v Nadlaku.

J. Čiep


J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs