Len výsledky sa rátajú

13.feb 2013

SEDEM DNÍ

Prezident Nikolić prejavil iniciatívu a 6. februára odcestoval do Bruselu na stretnutie s kosovskou prezidentkou Arifete Jahjaga. Musí na tých bruselských stretnutiach čosi byť, niečo také, čo im pridáva zvláštny šmrnc a lesk. Je síce pravda, že premiér Dačić po nich veľmi netúžil, keď mu vo vládnom „rozvrhu hodín“ pripadli, no časom sa ukázalo, že vďaka nim a dialógu aj sám získal podporu európskych a iných priateľov. A to už niečo znamená…

Bruselské stretnutie na prezidentskej úrovni neprinieslo nijaký konkrétny dohovor. Také čosi sa sotva aj dalo očakávať. Bolo to stretnutie významné predovšetkým v symbolickej rovine, na tom sa všetci zhodujú. Z rozdielnych strán odzneli však aj rozdielne hodnotenia. Tak prezident Nikolić vyhlásil, že išlo o protokolárne stretnutie, ktoré sa možno jedného dňa zmení na historické. Prezidentka Jahjaga v tom videla stretnutie dvoch nezávislých a zvrchovaných štátov. Najzaujímavejšie je to, čo v stretnutí – podľa denníka Politika – videla Ulrike Lunaceková, spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre Kosovo: implicitné uznanie Kosova. Slovom, všetko je relatívne. Zvlášť keď sa vie, že dve strany na tomto prezidentskom stretnutí len ozrejmili svoje dobre známe stanoviská. A takisto sa vie, že vážne politické diskusie sa naďalej budú viesť medzi premiérmi Dačićom a Tačim, ktorých nasledujúce bruselské stretnutie sa má udiať na budúci týždeň.

Po stresových dňoch verejného priznania o kontaktoch s podsvetím premiér Dačić podnikol cestu do USA, kde okrem účasti na modlitebných raňajkách vo Washingtone absolvoval rad iných významných stretnutí. V rozhovore s riaditeľom FBI sa dohodli o budúcej spolupráci, v DEA (Agentúra pre boj proti obchodovaniu s drogami) si vypočul slová uznania Srbsku a jeho bezpečnostným službám za spoločne dosiahnuté výsledky v boji proti drogám. S generálnym tajomníkom OSN Ban Ki-moonom si pohovoril o postavení srbského obyvateľstva na Kosove. Navštívil aj svetoznáme vydavateľstvo Forbes. Pozorované v takom kontexte, ozveny minulých dní mu iste začali vyznievať aspoň trochu tichšie.

Z druhej strany väčšina politických analytikov hodnotí, že premiér Dačić zostal síce premiérom, ale jeho postavenie sa zmenilo. Nielen preto, že by sa mimoriadne voľby v každej chvíli mohli stať skutočnosťou, ale predovšetkým z toho dôvodu, že teraz je nad slnko jasné, kto má posledné slovo. A to nie je premiér. V takom kontexte vyzneli aj slová prvého podpredsedu vlády Aleksandra Vučića o dôvere k premiérovi. „Verím, že Dačić nespáchal nijaký trestný čin. Avšak to, čo ja verím, nič neznamená,“ povedal Vučić a doložil, že odpoveď majú poskytnúť štátne inštitúcie.

Zo širšieho pohľadu na situáciu vyplýva, že mimoriadne voľby nebudú vypísané predtým, než príde rozhodnutie o dátume otvorenia rokovaní s Európskou úniou. Bez ohľadu na to, aké bude. Dovtedy sa od premiéra naďalej očakáva tvrdá práca na normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny.

V tejto súvislosti treba povedať, že zahranično-politický výbor Európskeho parlamentu schválil text návrhu rezolúcie o pokroku Srbska v približovaní únii, v ktorom vyzval Európsku radu, aby čím skôr určila dátum začiatku rokovaní. Od Srbska sa pritom očakáva, že bude pokračovať v reformách a že dosiahne viditeľný pokrok v normalizácii vzťahov s Prištinou. Takisto sa zdôrazňuje, že rozdelenie Kosova neprichádza do úvahy, ale sa trvá na zrušení paralelných štruktúr v severnom Kosove.

V situácii, keď výsledky prieskumu verejnej mienky ukazujú, že 54 percent občanov za najväčší neúspech vlády považuje „boj za Kosovo“, premiér to nebude mať ľahké. Tým skôr, že ten istý prieskum potvrdil, že najväčšiu dôveru občanov má prvý podpredseda vlády (56 percent). Reformy podporuje 66 percent občanov, avšak za členstvo v Európskej únii sa vyjadrilo len 41 percent, čo je najmenej za posledných desať rokov.

Diskusie o hlavnej téme predchádzajúcich dní neprestávajú. Premiér po návrate zo zámoria uznal, že zo všetkého vyťažil poučenie pre budúcnosť. Občania tiež.

Anna Lazarevićová

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs