Liga majstrov je späť

14.feb 2017

Liga majstrov je späť

Fozo: faw.cymru

Fozo: faw.cymru

Po dvojmesačnej prestávke sa na európske štadióny a, čo je ešte dôležitejšie na televízne obrazovky, vracia jedna z najpopulárnejších a najkomerčnejších klubových futbalových súťaží na svete – Liga majstrov.

Po tom ako začiatkom decembra 2016 odohrali zápasy posledného kola v skupinách E, F, G a H a po žrebe osemfinále si 16 najlepších alebo v tej chvíli najpripravenejších klubov Európy si mohlo trošku nadýchnuť. Popri domácich ligových a pohárových záväzkoch na európske už nemuseli byť v takej miere skoncentrovaní.

najväčší obsadili prvé dve miesta v skupine a pokročili ďalej, tí menší sa uspokojili s tretím miestom, ktoré garantuje európsku jar v Lige Európy, zatiaľ čo sa celky na poslednej pozícii v skupinách tešili z toho, že do klubovej pokladnice prispela pekná suma peňazí aj zo zápasov v ktorých prehrali s viacgólovým náskokom.

A práve tým posledným spomínaným účasť v Lige majstrov a získané prostriedky najviac znamenali, lebo ak máme na mysli, že so súťažou po prvom kole skončili Dynamo Kyjev, Dynamo Záhreb, Club Brugge a ďalší uzavierame, že sú to kluby, ktoré v konkurencii velikánov naozaj šancu ani nemajú. Pravdaže, to si aj sami uvedomujú.

Ako na tom potom majú kluby zo Srbska, ktoré nedokážu prekonať ani záverečné kolá kvalifikácie? Spomeňme si, že Červená hviezda účasť v Lige majstrov v aktuálnej sezóne skončila ešte 2. augusta 2016 porážkou proti bulharskému celku Ludogorets v treťom kole kvalifikácie. Neskoršie neprekonateľnou prekážkou bolo talianske Sassuolo na ceste do Európskej ligy. Novosadská Vojvodina sa tiež s Európu rozlúčila ešte v auguste, keď nedokázala prekonať AZ Alkmaar, kým Partizán takpovediac európsku avantúru skončil skôr, ako sa sezóna aj začala – prehrou proti poľskému celku Zaglebie.

Netreba hľadať ospravedlnenie, ale uznať, že nám je až trápne pozerať zápasy našich predstaviteľov v Európe a ani predpokladať nebudeme, aký výprask by sa udial, keby sa srbský klub stretol s niektorým z európskych velikánov.

Keď sa naše kluby teraz nemôžu kvalifikovať do Ligy majstrov, v systéme kvalifikácie, pre ktorý bývalý predseda UEFA Michel Platini tvrdil, že klubom z chudobnejších krajín a so slabšou futbalovou tradíciou umožňuje jednoduchšiu cestu k hviezdam, čo očakávať od sezóny 2018/2019, keď sú z vrchnej futbalovej organizácie Európy ohlásené ďalšie zmeny v Champions League?

Foto: uefa.com

Foto: uefa.com

Ide totiž o to, že UEFA zo spomínanej sezóny Taliansku, Nemecku, Anglicku a Španielsku garantuje najmenej 16 z 32 miest v elitnej súťaži. Víťaz Europa league sa tiež priamo kvalifikuje do Ligy majstrov a aj ten najčastejšie pochádza z jednej zo štyroch krajín.

 

Dominancia bohatých klubov

O zvyšné miesta budú bojovať kluby z nižšej triedy asi 50 európskych krajín a prešťastné budú, keď sa im do rúk dostanú aj omrvinky, ktoré neuchmatnú velikáni.

Pozrime sa aj na túto sezónu – v osemfinále Ligy majstrov máme štyri španielske celky, tri kluby z Nemecka a Anglicka, ako aj po dva mužstvá z Talianska, Francúzka a Portugalska. Tuto sa zoznam končí. Bodka. Nieto ďalej.

Znamená, už teraz v záverečnej fáze dominujú bohaté kluby. A to je nie novinkou – podobne bolo aj vlani, aj predvlani, aj v sezóne 2013/2014, ako aj roky predtým. Kto neverí, nech preverí.

Ktovie, možno už v budúcej sezóne budú zmenené aj termíny odohrávania zápasov Champions league, podobne, ako aj keď UEFA rozhodla, že sa finále nebude hrať v stredu, ale v sobotu. To preto, aby sa tým spôsobom vyhovelo obrovskému ázijskému a americkému televíznemu auditóriu, lebo sa zmeny aj na futbalovej mape predovšetkým realizujú pre predaj televíznych práv, reklamy a enormný zisk. Tak tých, ktorí platia za reklamy, ako aj tých, ktorí ich vysielajú. Hm, opäť možno hovoriť o začarovanom globálnom kruhu…

Európsky futbal sa viac neopiera o vášeň, napínavosť a krásu, ktoré poznačujú ozajstný futbal, ale sa podobá na klasickú politickú scénu – bojujú nedotknuteľní. Výsledky ich súbojov sú zakaždým rovnaké, alebo v najlepšom prípade podobné, ale kýmkoľvek majú pod sebou plebs, ktorému nie sú nudní, môžu na pokoji aj ďalej zápasiť bez žiadnych citov a akéhokoľvek významu.

Miroslav Gašpar

M. GAŠPAR
M. GAŠPAR

MIROSLAV GAŠPAR (1989) štúdia žurnalistiky skončil v roku 2012 a v roku 2013 master štúdia komunikológie na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. V slovenskej redakcii Rádia Nový Sad začal pôsobiť v roku 2011, najprv ako spolupracovník a od roku 2013 ako novinár, kde je redaktorom mládežníckej relácie a vysielania pre deti. Spolupracuje aj s NVU Hlas ľudu.  Zúčastnil sa novinárskych súťaží v Srbsku, Nemecku, na Slovensku a Ukrajine. Zaujíma sa o médiá, mediálne teórie, komunikológiu, propagandu, analýzu diskurzu, politicko-spoločenské témy a šport.

Napísať komentár

0 komentárov

Zatiaľ žiadne komentáre!

Môžete byť prvý, kto komentoval tento príspevok !

Napísať komentár
Zobraziť komentáre

Napísať komentár

PODMIENKY POUŽÍVANIA
Komentáre, ktoré obsahujú vulgárne, urážlivé, rasistické alebo šovinistické odkazy nebudú zverejnené. Prosíme čitateľov, aby pri písaní komentárov dbali na pravopisné pravidlá. Komentáre napísané veľkými písmenami nebudú zverejnené. Názory vyjadrené v komentároch predstavujú osobnú mienku autora komentára a nekorešpondujú s názormi redakcie Hlasu ľudu. *

Najnovšie komentáre

  • Jaro

    Jaro

    Toto ste chceli Slováci, toto? Aby vám reč zanikla, tlač a slovenské slovo? A čo ste čakali, keď ste si…

    Zobraziť článok
  • Jasna

    Jasna

    Nak sa nezhovarame o kadrovani aj kto chodil po obci nahovarat ludi za koho abi hlasovali.Jedna rodina na čele,ktora bola…

    Zobraziť článok
  • jasnovidec

    jasnovidec

    už dávno čanak nemá takú silu ako v roku 1992 ked mu voliči verili. sklamal, lebo bol pri moci a…

    Zobraziť článok
  • Jan

    Jan

    Canak deli sendvice a je separatista ako vecina slovakov seliakov preto hlasi v Petrovci. V hlavach gazdov seliakov sa sniva…

    Zobraziť článok
  • spolu žiť

    spolu žiť

    Mali by byť všetci traja Slováci, alebo aspoň dvaja ak sa pozeráme na tú etnickú proporciu na úrovni lokálnej samosprávy.

    Zobraziť článok