Má to aj svoje výhody

17.jan 2013

Pri poslednej návšteve Erdevíka zaujímalo nás, ako beží výučba slovenčiny, predovšetkým v kombinovaných triedach, v tamojšej Základnej škole Savu Šumanovića. Soňa Sládeková tretí rok pracuje ako učiteľka triednej výučby v kombinovanej triede, v ktorej spolu sedia prváci a tretiaci:

– Mám päť prváčok a piatich tretiakov. To sú takmer výlučne deti slovenských rodičov. Rodičia žijúci v zmiešaných manželstvách si najčastejšie zapisujú deti do tried so srbským vyučovacím jazykom.

Spýtali sme sa, o. i., čo je dobré a čo nie je vhodné pri takomto spôsobe výučby…

Ruženka Ďuríková (sprava), riaditeľka školy Gordana Pavlovićová a Soňa Sládeková

– Dobré je napríklad to, že keď pracujem s prvákmi, tretiaci si môžu zopakovať to, čo sa učili ako prváci. Na druhej strane, keď pracujem s tretiakmi, prváci tiež počúvajú a získajú predbežné informácie o látke, ktorá ich čaká v treťom ročníku, ba občas sa aj sami zapoja priamo do výučby. Niekedy prichádza k obojstrannému zapájaniu sa do výučby, najmä keď látku spracúvame formou hry. Nebolo by prirodzené, aby sa polovica triedy hrala a polovica mlčala a nečinne sledovala, čo robí druhá polovica žiakov. Funguje to dobre, ibaže si vyžaduje dodatočnú prípravu a organizáciu.

Učiteľka Sládeková hovorí, že sa na takúto formu práce orientovala v závere štúdia. Žeby na fakulte mali na to osobitnú prípravu?

– Nie, nemali sme prípravu. Môj otec je taktiež učiteľ (Miroslav Báďonský v Lugu – pozn. nov.), vyučuje v kombinovanej triede, takže ma to zaujalo, sama som vyhľadávala literatúru o tejto téme a rozhodla som sa napísať diplomovku o výučbe slovenčiny v kombinovaných triedach.

Sládekovej kolegyňu, učiteľku Ruženku Ďuríkovú poznajú už dávnejšie aj mimo rodnej osady a Sriemu, keďže žiačky a žiaci z jej „dielne“ bývajú úspešní na súťažiach zo slovenčiny a recitovania. Vyučuje slovenčinu vo vyšších ročníkoch v škole v Erdevíku a raz v týždni odchádza do vysunutých oddelení v Ľube a Binguli, kde v nižších ročníkoch vyučuje Slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry – dve hodiny v týždni.

– Problém je, že detí je tam málo; v Ľube ešte ako-tak, od 1. po 4. ročník je súhrnne 9 žiakov v kombinovanej triede, ale v Binguli mám len dvoch druhákov a štvrtáka. Ešteže sa nám pripája sestrička jedného z nich, zatiaľ len škôlkarka, takže ju zapájame do hier, ktoré absolvujeme v rámci programu práce. Vždy je zaujímavejšie, keď je detí viac.

V erdevíckej škole vo vyšších ročníkoch, samozrejme, uplatňujú aj mimoškolské aktivity. Ruženka Ďuríková vedie folklórny súbor Zvončeky od jeho založenia („Už je plnoletý,“ – hovorí). Mnohí si dozaista spomenú, že práve erdevícke Zvončeky sa na festivale Zlatá brána v Kysáči roku 2011 ovenčili víťazným vavrínom. Urobila však aj dačo navyše:

– Využila som skutočnosť, že nám pribudla mladá kolegyňa (tu Ruženka priateľsky žmurkla na Soňu – pozn. nov.), a tak sme aj v Ľube založili folklórnu skupinu. Medzi nami: kujeme plány urobiť v Ľube aj divadielko.

Nie je ťažké dovtípiť sa, že nie je ľahké začínať niečo niekde, kde tomu niečomu už takmer vyschli korene. Preto takýmto snaživkám naskutku patrí uznanie a obdiv.

Juraj Bartoš

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs