Menej menších, viac väčších

22.apr 2013

Nový Sad: rôzne budovy, rôzne i byty

BYTY

Domy a byty sú rôzne, no čosi je všetkým spoločné: obrovská väčšina nás trávi v nich najviac času. Možno povedať, že sú istým spôsobom  existenčnou stálicou, podmienenou rodinnými, pracovnými, spoločenskými a inými predpokladmi a možnosťami.

Nepriamo to vyplýva aj zo – v apríli – zverejnenej publikácie Republikového štatistického ústavu, v ktorej je dôraz na bytoch (domoch) v stálom použití analyzovaných podľa počtu miestností a ich rozlohy.

Základný údaj je, že je v Srbsku 3 012 923 bytov tejto kategórie, najviac dvojizbových: 1 043 949 alebo 34,6 percenta. Trojizbových bytov je  840 734 alebo necelých 28 percent. Nasledujú jednoizbové, potom päťizbové a ešte väčšie. Základnou zmenou, príznačnou pre uplynulé desaťročie je, že počet najmenších bytov klesol o viac ako tri percentá, kým stúpol počet väčších, predovšetkým trojizbových bytov: približne o percento.

Vo všetkých regiónoch je najviac bytov dvojizbových. Tie jednoizbové sú najčastejšie v Belehrade, kým je bytov s päť a viac izieb najviac vo Vojvodine.

Viac ako 55 percent bytov má rozlohu od 41 do 80 štvorcových metrov. V prípade mestských sídlisk takmer tri štvrtiny bytov má menej od osemdesiat štvorcových metrov. V iných osídleniach, teda na vidieku, je takýchto bytov značne menej, okolo 67 percent. V nich je ale dosť bytov rozlohy od 81 do 120 štvorcových metrov: 286 545 alebo 23,4 percenta.

Ak sa bývanie analyzuje podľa obcí, tak je tu povšimnutiahodné, že je najmenšia priemerná rozloha bytov – logicky – v tých chudobných, ako Trgovište, Priboj, Majdanpek, Crna Trava, kde je čosi nad 50 štvorcových metrov.

Veľmi si na bývaní dajú záležať najmä obyvatelia obcí Veliko Gradište i Malo Crniće. Tam je priemerná rozloha bytov až dvakrát väčšia než v tých obciach chudobných: nad sto štvorcových metrov. O to sa predovšetkým pričiňujú osoby zamestnané v zahraničí (Švajčiarsko), ktoré zarobené peniaze najčastejšie investujú do nehnuteľností.

                                           O. F.


                   

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs