Menšinové médiá nemôžu byť samoudržateľné

28.jún 2013
Rečníci pondelkového okrúhleho stola

Rečníci pondelkového okrúhleho stola

OKRÚHLY STÔL VENOVANÝ MENŠINOVÝM MÉDIÁM

Novosadská novinárska škola a Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie usporiadali v pondelok 24. júna v Zhromaždení AP Vojvodiny okrúhly stôl venovaný menšinovým médiám. Predstavené boli výsledky regionálneho projektu Médiá a menšiny západného Balkánu. O výsledkoch prieskumu hovoril Davor Marko, hlavný prieskumník projektu, a výsledky týkajúce sa médií na rómskom jazyku predstavila Jelica Nikolićová. O problematike udržateľnosti menšinových médií hovorili aj pomocník pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie Kalman Kuntić a Nataša Heror.

Na okrúhlom stole vyznelo, že v období všeobecnej krízy sa nemôže hovoriť o samoudržateľnosti médií. Bez štátnej pomoci sa ani jedno médium nezachová, a tak ani menšinové. Nedostatok presne určeného a pevného systému financovania menšinových médií je jednou z príčin nezaručeného zachovania médií.

Pomocník pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie Kalman Kuntić ostro kritizoval návrh Zákona o médiách a verejnom informovaní. Povedal, že sa nemôže hovoriť o samoudržateľnosti médií, keďže sa každé médium zachovalo práve štátnou pomocou. Projektové financovanie nazval neoliberálnou dogmou, ktorá vyšle médiá na trh. „Moje tvrdenie potvrdzuje aj zahlásené rozpočtové financovanie verejných servisov a reálna finančná situácia zakladateľov médií. S nevyhnutnou digitalizáciou elektronické médiá sa nevyrovnajú bez pomoci republiky, pokrajiny alebo lokálnej samosprávy,“ vyhlásil K. Kuntić.

Prezentujúc výsledky projektu Davor Marko vyhlásil, že je v menšinových médiách viditeľný veľký vplyv národnostných rád na ich redakčnú politiku, čo privádza k autocenzúre. Zdôraznil, že je udržateľnosť menšinových médií veľmi dôležitá, avšak v súčasnosti aj mainstreamové médiá majú problém s finančnou stabilitou. „V posledných niekoľkých mesiacoch sa hovorí o tom, ako sa budú financovať verejné servisy – RTS a RTV. Jestvuje idea, aby sa zase financovali z rozpočtu, čo mnohí pokladajú za nesprávne riešenie. Potreba adekvátneho modelu financovania je však nevyhnutná, aby sa zachovalo informovanie na jazykoch národnostných menšín, ktoré by bolo primerané a profesionálne,“ povedal D. Marko.

J. Pániková

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs