Načim sa pohnúť ďalej

13.aug 2013
Energie ako základ hospodárskeho rastu

Energie ako základ hospodárskeho rastu

PRIEMYSELNÁ VÝROBA

Naši ekonómovia zrejme boli školení a trénovaní, aby uspeli v nejakých iných pomeroch, nie v tých dnešných. A i svetová kríza narobila dosť škody, takže v posledných rokoch to aj s naším  hospodárstvom ide od deviatich k piatim. Staré recepty nefungujú, nové neprichádzajú. Aspoň nie tak a natoľko, aby sme v ekonomike dosiahli pozoruhodnejšie výsledky na dlhšie dráhy.

Ukazovatele vravia, že vo sfére spotreby maloobchodný obrat tovarov v júni klesol v porovnaní s májom o približne štyri percentá. Ten pokles je badateľný i medziročne, porovnávajúc jún 2013 s júnom 2012: v stálych cenách dosiahol viac ako šesť percent.

Priemyselná výroba je osobitným príbehom: rastie, no netreba zabúdať, aký bol  jej vlaňajší porovnávací základ. V júni 2013 si v trinástich oblastiach, ktoré tvoria 49 percent tejto štruktúry, možno všimnúť rast, v šestnástich pokles produkcie (51 percent). Najvýraznejší, viac ako pätnásťpercentný rast malo zásobovanie elektrickou energiou, plynom, parou a klimatizácia, kým je omnoho skromnejší rast v spracovateľskom priemysle: 1,6 percenta. Pokles bol vo sfére výroby netrvalých produktov širokej spotreby (6,4 percenta), ako aj pri tých intermediárnych (okrem energií) výrobkoch, kde bol nad sedem percent.

Celkovo priemyselná výroba v Srbsku bola v júni vyššia o 3, 7 percenta než vlani v šiestom mesiaci. Na takéto zvýšenie výrazne vplývala produkcia motorových vozidiel a vlečiek, elektrickej energie, derivátov ropy, základných farmaceutických výrobkov a preparátov, ako i ťaženie kovov z baní.

Iste bude zaujímavé sledovať, aké budú konečné júlové ukazovatele. Najmä to, či hospodárstvu a výrobe bude stačiť dych, ktorý si nabrali začiatkom leta na zachovanie dosiahnutého tempa, alebo pôjde o obvyklou letargiou prepichnutý balón nádejí. Lebo od úrovne výroby v konečnom dôsledku závisí i zamestnanosť, štandard, export, výška inflácie, investície. To všetko, čo celkovo voláme zajtrajškom a ktorý by sme chceli mať aspoň o štipku lepší než dnešok.

                                                                                                      O. Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs