Nadštandardné riešenia

30.máj 2013
Podpredsedníčka Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová

Podpredsedníčka Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová

OPÝTALI SME SA ZA VÁS PODPREDSEDNÍČKU ZHROMAŽDENIA APV A PREDSEDNÍČKU NRSNM ANNU TOMANOVÚ-MAKANOVÚ

– Boli ste členkou delegácie APV, ktorá od 22. do 24. mája pobudla v Štrasburgu, v Európskom parlamente, kde prezentovala príklady dobrej praxe zachovania práv a identít národnostných spoločenstiev. Na čo ste sa konkrétne upriamili?

– Pokrajinská delegácia, v ktorej bol predseda vojvodinského parlamentu István Pásztor, ja, predstavitelia národnostných rád – maďarskej a rumunskej, ako i inštitúcie pokrajinského ombudsmana, pobudla v stredu, štvrtok a v piatok v Štrasburgu s cieľom predstaviť model ochrany menšinových práv v Srbsku. V zásade sme prezentovali činnosť našich národnostných rád, od samotného začiatku dodnes. To znamená, že som ja konkrétne hovorila o usporiadaní a špecifickostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vo všetkých oblastiach jej pôsobenia. Čiže o tom, ako sme organizovaní, aké máme výbory, kedy sme radu založili, čím sa zamestnávame, čím sa líšime od iných národnostných rád. Samozrejme, rečnila som i o aktuálnej situácii: koľko je médií vysielajúcich po slovensky, koľko printových, koľko kultúrnych a iných podujatí, koľko máme škôl, iných inštitúcií, ustanovizní. Bol to taký pätnásťminútový príspevok venovaný uvedeným otázkam. Na základe neho a iných prejavov členovia Rady Európy a poslanci Európskeho parlamentu, ktorí nás počúvali, konštatovali, že sú vlastne naše štandardy aj nad štandardmi Európskej únie, keďže tu u nás proste máme i zakladateľské práva, aj  financovanie, aj možnosť preberať nejaké príslušnosti, keď ich štát priamo presúva na nás. Znamená to, že tá kultúrna autonómia v týchto štyroch oblastiach je veľmi dobrá. Všetci to zhodnotili ako model, ktorý funguje. Čiže, podstatou je, že ak hovoríme o oblasti realizácie práv a zachovania národnostných a kultúrnych identít našich národnostných spoločenstiev, môžeme sa pochváliť aj nejakými zákonnými riešeniami, ktoré prevyšujú európske, ako je to v prvom rade prípad so založením národnostných rád národnostných spoločenstiev. Týmto spôsobom sme vlastne vytvorili zákonné a praktické predpoklady, aby národnostné spoločenstvá mohli samostatne rozhodovať a pestovať svoje špecifickosti v oblastiach, ako sú vzdelávanie, kultúra, informovanie, úradné použitie jazyka a písma, – vyzdvihuje predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová na záver.

                                                                             Zaznamenal: O. Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs