Najčastejšie mená a priezviská

4.jan 2013

Z decembrovej prezentácie v zasadačke RŠÚ

ĎALŠIA PUBLIKÁCIA (Z) REPUBLIKOVÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚSTAVU (RŠÚ)

Nezvyčajnú, no osožnú bodku za uplynulým rokom položili pracovníci Republikového štatistického úradu. Ide o publikáciu Najčastejšie mená a priezviská, prvú v dlhej tradícii doterajších sčítaní obyvateľstva. Nesmierne zaujímavú už tým, že nevychádza len z výsledkov predvlaňajšieho súpisu obyvateľstva, ale zachádza hlbšie do dejín. Prvou kategóriou sú údaje z roku 1940 a pred ním, ďalšími siedmimi sú tie, ktoré sa týkajú jednotlivých desaťročí v období rokov 1941 až 2011.

Celkovo je najčastejšie ženské meno v Srbsku Milica, mužské Dragan, a najfrekventovanejšími kombináciami mien a priezvisk u žien Milica Jovanovićová, Milica Petrovićová a Jelena Jovanovićová. U mužov je to Dragan Jovanović, Zoran Jovanović a Dragan Petrović. Vo Vojvodine je najviac žien menom Marija, Milica, Jelena, Ana a Mirjana, kým sú najčastejšími mužskými menami Milan, Dragan, Nikola, Aleksandar a Zoran.

Ak si však všimneme údaje z niektorých slovenských obcí, dá sa zistiť, že v nich až do roku 1991 dominovali tzv. tradičné mená. Tak sú v Kovačickej obci z dámskych mien celkovo najčastejšie Anna, Zuzana, Mária, Eva a Katarína, kým od roku 2000 najviac osôb nežnejšieho pohlavia nesie mená ako sú Alexandra, Ivana, Anđela, Kristína, Jana. Z mužských mien je globálne najčastejšie Pavel, potom Ján, Jano, Martin a Miroslav, a v tomto storočí Ivan, Daniel, Stefan, Aleksandar a Aleksa. Historicky najčastejšími mužskými menami v Petrovskej obci boli Ján, Pavel, Miroslav, Manuel a Vladimír, dámskymi Anna, Mária, Zuzana, Katarína a Milica.

Bohaté štatistické údaje zrejme možno viacúčelovo využiť, aj to v mnohých oblastiach: od lingvistiky po dejiny. Riaditeľ Republikového štatistického úradu prof. Dr. Dragan Vukmirović na záver decembrovej prezentácie publikácie o najčastejších menách a priezviskách oznámil, že svetlo sveta onedlho uzrú aj ďalšie zaujímavé štatistické zväzky.

Koncom januára to bude kniha o vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva (včítane počítačovej gramotnosti) a na Svetový deň materčiny vo februári vyjde i publikácia o používaní materčiny a náboženskej orientácii obyvateľstva. Po týchto pozornosť štatistikov, ako i širšej verejnosti bude prednostne upriamená aj na rozbor otázok týkajúcich sa podmienok bývania, majetku, pozemkov, domov, bytov. Novým svojráznym tematickým encyklopédiám podnetných poznatkov a údajov sa treba tešiť, tiež ich vedieť plne využiť. Lebo ako vraví riaditeľ Vukmirović, údaje a štatistika neklamú. Ak aj dôjde k zlyhaniam, tak za to môžu najmä ich interpreti.

                                                                                            Oto Filip


J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs