Najdôležitejšie vlaňajšie udalosti

20.feb 2013

Zástavy členských štátov EÚ: od nich nás stále delí omnoho viac než sklo pred zrakom pozorovateľa

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (2)

Jedným z podstatných ukazovateľov spoločenských postojov a opatrení týkajúcich sa eurointegrácie, je i plnenie Národného programu integrácie (NPI) do EÚ. Touto otázkou sa v polovici februára t. r. zamestnávala aj vláda Srbska, konštatujúc, že sa od júla 2008 do konca 2012 tento štvorročný plán zlaďovania domáceho zákonodarstva s právnymi normami Európskej únie realizoval na 88 percent: z celkovo plánovaných 1 172 predpisov (zákonov a podzákonných aktov) schválených je 1 030. Medzi zákonmi, ktoré ešte nie sú prijaté, je napr. Zákon o účinnom využívaní energie, Zákon o zmenách a doplnkoch Zákona o ochrane životného prostredia, Zákon o účtovníctve, Zákon o revízii, Zákon o bankách, Zákon o zmenách a doplnkoch Zákona o investičných fondoch… Podstatné je však to, že sa na všetkých intenzívne pracuje, pričom je jedným z hlavných majákov platný regulatív samotnej únie.

Menej optimizmu spôsobuje ale nálada obyvateľstva, na ktorú výrazne vplývali rušné vlaňajšie diania. Väčšina opýtaných sa nazdáva, že sú udalosti súvisiace s otázkami Kosova a Haagu vlastne najdôležitejšie pre vzťah, tým aj priblíženie Srbska a EÚ. Každý štvrtý z nich ako najvýznamnejšie vlaňajšie dianie dal všetko, čo súviselo s Kosovom: striedanie stavov, zhoršenie pomerov, rokovania… Takmer každý piaty za naj udalosť považuje zatknutie posledných obvinených a ich transfer do Haagu. Na treťom mieste zoznamu dôležitých udalostí je boj proti korupcii a kriminalite (13 percent), na štvrtom je názor, že si žiadne z dianí nezaslúži takúto charakteristiku (12 percent), aby len na piatom bolo získanie štatútu kandidáta na členstvo – päť percent respondentov. Len na šiestom mieste je zmena pri moci a voľby, ktoré získali skromné tri percentá.

Keď ide o podmienky, ktoré Európska únia kladie Srbsku, tak je i tam veľmi zaujímavá štruktúra odpovedí. Až 47 percent respondentov je mienky, že je podmienkou všetkých podmienok Kosovo, kým 40 percent alebo to nevie, alebo sa k tomu nechcelo vyjadriť. Ostatné odpovede majú obdivuhodne málo zástancov: odstránenie korupcie, spolupráca s Haagom a všetko, čo od nás žiada EÚ, získali po pár percent, kým skromné jedno percento majú všeobecné reformy, reforma justície, zmenšenie administratívy, rozvoj a investovanie do hospodárstva. V zozname odpovedí, ktorých frekventovanosť je nulová alebo sú tesne pri nej, je rešpektovanie ľudských práv, regionálna spolupráca a pomerenie sa, zladenie našich zákonov s európskymi, reforma vzdelávania, jasne definované hranice, pokoj a stabilita v štáte, reštitúcia, schválenie systémových zákonov, zlepšenie životnej úrovne.

Na otázku: Čo si myslíte, čo v najväčšej miere spomaľuje alebo komplikuje vstup našej krajiny do Európskej únie? tiež 47 percent opýtaných odpovedalo, že je to politika stáleho podmieňovania a vydierania, ktorú EÚ uplatňuje voči nám. Pre trinásť percent vinníkom je neschopné domáce vedenie, pre jedenásť percent neplnenie prebratých medzinárodných záväzkov, pre deväť percent mentalita našich ľudí a nepripravenosť na zmeny, pre sedem percent objektívne prekážky – rozsiahle reformy vo všetkých oblastiach, kde ich načim realizovať. Každý dvadsiaty opýtaný dôvod nachádza v súčasnej situácii v samotnej únii, kým si každý päťdesiaty to spomalenie vysvetľuje ako následok prianí niektorých našich politikov a strán nesmerovať k únii.

(Nabudúce: Pozitívne a negatívne reakcie)

                                                                                                          O. Filip


 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs