Naliehavé rezy rozhodujú o ekonomike

6.feb 2013

Námestník riaditeľa RŠÚ Andra Milojić

NAŠE HOSPODÁRSKE BILANCIE

Pokles, stagnácia alebo pohyb dozadu. Takto možno, žiaľ, charakterizovať stav a situáciu našej ekonomiky aj na sklonku vlaňajška. Inými slovami, bude nám načim hodne úsilia, možno priam zázrakov vymaniť sa zo začarovaného kruhu krízy. Kladov málo, problémov a nedostatkov veľa.

Potvrdili to aj údaje Republikového štatistického ústavu zverejnené 31. januára. Badať z nich, že priemyselná výroba v období január – december 2012 bola o 2,9 percenta menšia než v rovnakom období predvlani. Porovnávajúc december 2012 s decembrom 2011, závan potešenia môže síce spôsobiť údaj, že táto produkcia bola síce vyššia o skromných 0,7 percenta. Ten však rýchlo zmizne pre ďalší fakt: že objem uvedenej výroby zaznamenal medziročne rast v dvanástich oblastiach, kým pokles bol až v sedemnástich odvetviach. A tie účinkujú v hospodárskej štruktúre až s približne sedemdesiatimi percentami. Najvýraznejšie na celkový pokles priemyselnej výroby vlani vplývala produkcia základných kovov, elektrického prúdu, chemikálií a chemických produktov, ako aj ťaženie uhlia. Ďalší závažný mínus je reálny pokles kvartálneho hrubého spoločenského produktu, ktorý v období október – december 2012 bol o pol druha percenta menší ako v tom istom období roku 2011.

Do tretice, je tu i stav zahraničnoobchodnej výmeny. Vlani naše hospodárstvo vyexportovalo tovarov v hodnote 11,5 miliárd dolárov, kým hodnota dovozu bola viac než 19 miliárd dolárov. Deficit je teda až necelých osem miliárd dolárov. Najviac tovarov vyvážame do Nemecka, Talianska, Bosny a Hercegoviny, Rumunska a Ruska, dovážame z Ruska a Nemecka, Talianska, Číny a Maďarska. Najväčší objem výmeny sme mali s členmi Európskej únie – 58 percent, tiež s krajinami CEFTA pásma, s ktorými suficit bol 1,3 miliardy dolárov. Z jednotlivých štátov najväčší suficit máme s Čiernou Horou, Bosnou a Hercegovinou, Macedónskom, ako aj s Rumunskom a Slovenskom. Najvýraznejší deficit je pri obchodovaní s Čínou (pre dovoz technických tovarov, telefónov, počítačov a podobne), Ruskom (pre dovoz energií, hlavne ropy a plynu), ako aj s Nemeckom, Talianskom a Maďarskom.

Hoci mnohé, tak celkové, ako i iné bilancie budú konkrétnejšie a jasnejšie na rozhraní februára a marca, aj uvedené údaje svedčia o ekonomike ako boľavom probléme, ktorý si žiada súrne a rázne rezy. Bez nich žiaden obrat tak ľahko nenastane. Totiž len súborom a súčinnosťou celého radu reformných opatrení možno preklenúť spomínané mínusy a nepriaznivý vývoj. Ekonomické páky sú, odborníci a ochota tiež, všetko je – zdá sa – hlavne na podmienkach, globálnych a našich, a zručnosti výhybkárov.

                                                                                                   O. Filip


J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs