Návraty k medzinárodnej vedeckej konferencii Matice slovenskej

21.mar 2013

Pracovné predsedníctvo vedeckej konferencie s čestnými hosťami

O tom, že sa v Martine počas 26. – 27. februára tohto roku konala Medzinárodná vedecká konferencia s názvom Matica slovenská v národných dejinách sa naša široká verejnosť doma i v zahraniční mala možnosť dozvedieť z rozličných médií. Jej medializácia bola pre matičarov veľmi potešiteľná. Osobne však môžem povedať, že ma už menej potešilo to, že záujem médií (česť výnimkám) sa začal a aj skončil pri účasti a príhovore predsedu vlády Slovenskej republiky Róberta Fica, ktorého mimochodom zasypala všemožná kritika za výrok: nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny, akokoľvek si ich vážime, ale pre slovenský štátotvorný národ.

Od štátnikov a politikov často chceme, aby hovorili pravdu, aby sa navonok nerobili dobrí pre všetkých, ale aby vraveli to, čo skutočne cítia.  Chceli by sme, aby sa vyvarovali konaniu, ktoré poznáme z dobre známeho príslovia Vodu káže a víno pije (i keď to pomyselné víno pijú a budú piť a to nám na nich najviac prekáža). A práve preto neviem, čo kritikom prejavu prekážalo na fakte, že predstaviteľovi Slovenskej republiky v prvom rade záležalo a záleží na Slovenskom štátoprávnom národe. Niekedy ako by nám chýbalo čisté, logické, gazdovské myslenie. Neviem, ktorý otec rodiny by robil viac pre deti suseda ako pre tie svoje  a či tie jeho deti by boli s takým otcom spokojné?

Cieľom môjho príspevku nie je polemizovať na politickými pomermi,  dôležitejšie sú naše postrehy z matičnej vedeckej konferencie. Som presvedčený, že práve o to sa mali zaujímať médiá a zaujímavo informovať Slovákov nielen doma, ale aj v našom slovenskom svete. Veď na Medzinárodnú vedeckú konferenciu organizovanú MS pri príležitosti 1 150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie a 150. výročia vzniku Matice slovenskej sa prihlásilo takmer 80 účastníkov z celého slovenského sveta. Niektorí z nich prišli z nemalej diaľky, spoza veľkej mláky. Práve preto, aby boli všetci referujúci vypočutí, pracovalo sa na konferencii v troch sekciách. Mal som tú česť viesť rokovanie I. sekcie – Slováci v zahraničí. Z toho dôvodu som nebol prítomný vo zvyšných dvoch sekciách, preto mi prosím prepáčte, že sa budem venovať len tej našej.

Poslucháči konferencie

Počas dvoch dní vo vyhranenej miestnosti pre referáty týkajúce sa slovenského zahraničia prednieslo svoj príspevok 22 účastníkov. Obsahom príspevkov neboli len dejiny a historické skutočnosti, ale i informácie týkajúce sa dneška. V komornom prostredí zasadačky mestského úradu bolo po celé dva dni úplne plno. Každý účastník konferencie mal možnosť vypočuť si to, čo ho najviac zaujíma alebo si voľný čas vyplniť prezretím výstavy Matica v národe/Národ v Matici. Príspevky odzneli na tému histórie Matice slovenskej a Slovákov v zahraničí, počuli sme o zahraničnej Matici slovenskej, Svetovom kongrese Slovákov, o vzniku a pôsobení Matice slovenskej v Juhoslávii, o vzniku a vývoji Matíc slovanských národov, o vzniku Matice slovenskej v Amerike, o Slovenskej lige v Amerike a Kanade, o slovakistike a cirkevnej spolupráci, o duchovnej starostlivosti pre Slovákov v zahraničí ako aj o vzniku a vývoji časopisu Slovensko, ktorý bol a dodnes je určený pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Som presvedčený o tom, že práve obsah týchto príspevkov by dokázal zaujať širokú verejnosť. Takisto verím, že by upútali pozornosť i príspevky zo súčasného života zahraničných Slovákov. V hlavnom otváracom pléne odznel príspevok na tému Starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov v zahraniční, ktorý predniesol predseda ÚSŽZ Igor Furdík. Mimo iného aj on hodnotil vedeckú konferenciu veľmi pozitívne a podľa jeho vyjadrenia konferencia priniesla aj pre jeho prácu mnoho nových poznatkov a podnetov. Taktiež by určite verejnosť zaujali aj príspevky o tom ako žijú Slováci v Mníchove, v Toronte, na Dolnej Zemi v Srbsku, Maďarsku, Rumunsku a Chorvátsku, Česku, Bulharsku alebo na Blízkom Východe, v Libanone. Mnohých zaujala aj téma Európske dimenzie Slovákov doma a v zahraničí,  kde referujúci podal návod ako získavať finančnú podporu z projektov dotovaných eurofondami.

Výstava Matica v národe / Národ v Matici

Podnetná bola aj diskusia, ktorá nasledovala na záver referátov. Otázky našich krajanov boli nasmerované k štátnej politike, k Matici slovenskej, k pomoci a starostlivosti o zahraničných Slovákov, na ktoré odpovedal po celý čas prítomný Igor Furdík ako i predstavitelia MS. Hovorilo sa o grantovom systéme a podpore Úradu, o potrebe novelizovať zákon pre Slovákov žijúcich v zahraničí, o slovenskom občianstve, o ďalšej podpore študentov a mladých ľudí pre štúdium slovenského jazyka, o duchovnej starostlivosti, o možnosti zabezpečiť príjem rozhlasu a kanálov slovenskej televízie v zahraničí ako aj o vytvorení priestoru pre pravidelné vysielanie o živote a činnosti Slovákov v zahraničí.

Paralelne s konferenciou prebiehalo i sprievodné podujatie v Dome J. C. Hronského, ktoré zorganizovalo KM MS a Miestny odbor MS. Priestory dnešného Krajanského múzea sa zaplnili poslucháčmi, ktorí si prišli vypočuť prednášku popredného amerického Slováka, univerzitného profesora žijúceho v Ottawe, Mariána Marka Stolárika. Ten prišiel prezentovať svoje historicko-biografické dielo Kde sa cítim doma? Slovenské vysťahovalectvo do Severnej Ameriky (1870-2010). Možno o niečo viac ako samotná kniha, vzbudilo pozornosť publika jeho autentické rozprávanie o živote emigranta v Kanade plné osobných zážitkov a postrehov. V závere sa rozprúdila tak živá diskusia, že podujatie ani nemôžem nazvať inak ako pozoruhodné. Otázky hostí smerovali až k aktuálnemu stavu „slovenskosti“ v Kanade, k dnešnej emigrácii a momentálnej starostlivosti o Slovákov žijúcich v Amerike.

Kladenie vencov na Národnom cintoríne

Počas nasledujúceho doobedia sa nezabudlo ani na našich predkov a na martinskom Národnom cintoríne matičiari i hostia položili zosnulým spomienkové vence.

Vo večerných hodinách bolo pre účastníkov konferencie pripravené divadlo, ktoré bolo živým dôkazom toho, akí schopní sú naši krajania i za hranicami našej domoviny. Hra Záveje od Vladimíra Hurbana, dolnozemského Slováka žijúceho v Starej Pazove, divákov preniesla do minulých čias a zožala patričný úspech.

Jednoducho povedané bolo by toho dosť, o čom by sa dalo písať a informovať. Práve preto si myslím, že o podrobnejšiu analýzu konferencie ako aj o jednotlivé referáty by sa mali hlbšie zaujímať nielen médiá, ale i jednotlivci. Verím však, že  všetko to vypovedané i nepovedané medzi nami na Vedeckej konferencii nahradí pripravovaný zborník, ktorý vydá Matica slovenská v dohľadnej dobe. Ja však už teraz chcem vysloviť veľké a úprimné poďakovanie všetkým účastníkom konferencie nielen za prednášky, ale i za ich vrelé zapájanie sa do diskusií a vytvorenie príjemnej, pracovnej a priateľskej atmosféry, lebo práve z takéhoto prostredia vzišlo mnoho nových poznatkov a podnetov pre našu ďalšiu prácu. A o to nám išlo…

Vedeckú konferenciu v sekcii Slováci v zahraniční som ukončil slovami: Človek je schopný zabudnúť na všeličo, no nikdy nezabudne na to, ako sa pri druhom človeku cítil. A ja verím (a potvrdzujú to i ohlasy, ktoré dostávame), že sa účastníkom Medzinárodnej vedeckej konferencie v Martine páčilo, že sa cítili dobre a že našu konferenciu nezabudnú.

 

Daniel Zemančík

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs