Nedočerpané eurofondy

9.máj 2013

CESTA K FINANČNÝM PROSTRIEDKOM Z BRUSELU NIE JE VŽDY JEDNODUCHÁ. SLOVENSKO BY MOHLO PRÍSŤ O STOVKY MILIÓNOV EUR.

Pre nedôsledné čerpanie eurofondov by Slovensko mohlo už v tomto roku prísť o stovky miliónov eur. Pokiaľ ide o využívanie európskej pomoci, podľa štatistík únie krajina je piatou najhoršou. Za vzniknutú situáciu sa navzájom obviňujú predstavitelia súčasnej a predchádzajúcej vlády.

Na rozpočtové obdobie 2007 až 2013 Brusel vyčlenil pre Slovensko finančné prostriedky vo výške asi jedenásť miliárd eur. Tie krajina postupne čerpá cez takzvané štrukturálne fondy, ktoré sa zameriavajú na regionálny a sociálny rozvoj, ako aj cez Kohézny fond uvádzajúci do života filozofiu európskej súdržnosti. V realite situácia zďaleka nie je taká ružová. Ako vyplynulo z nedávnej správy Európskej komisie, z hľadiska čerpania eurofondov je Slovensko piatou najhoršou krajinou. K januáru 2013 bola priemerná úroveň čerpania eurofondov v rámci celej únie 42,4 percenta, pritom Slovensko zostalo len na skromných 34,7 percenta. Horšie na tom sú už len Rumuni, Bulhari, Malťania a Česi.

Problémy priznáva aj vláda, pričom situácia je mimoriadne naliehavá. Časť peňazí vyčlenených na projekty v rokoch 2010 a 2011 je nutné vyčerpať už do konca roka. Finančné prostriedky by mohli prepadnúť najmä v oblasti dopravy, životného prostredia, tiež vzdelávania a výskumu a vývoja. Ešte v marci vláda hovorila o ohrozených 1,5 miliardy eur, v posledných týždňoch sa skôr operuje s číslom 600 miliónov eur.

Vláda premiéra Roberta Fica naznačila niekoľko spôsobov, ako by sa tieto peniaze ešte dali zachrániť. Okrem iného Slovensko spolu s Európskou komisiou vytvorilo expertnú skupinu, ktorá by mala pomôcť pri dočerpaní prostriedkov. Jednou z možností je presunúť stovky miliónov eur na projekty v rámci boja proti nezamestnanosti, ktorá je na 15-percentnej úrovni – bez práce je na Slovensku takmer 400-tisíc ľudí. Šéf Európskej komisie Manuel Barroso na stretnutí s premiérom Ficom prisľúbil, že za určitých podmienok umožní takéto šachovanie. „Je riziko, že Slovensko nebude schopné vyčerpať peniaze v tomto programovom období. Čerpanie európskych peňazí sa musí zlepšiť,“ upozornil. „Podporíme preto zámery vlády na realokáciu v prípade, že sa peniaze využijú transparentne a na podporu hospodárskeho rastu,“ dodal. Ako ďalšia možnosť sa spomína predĺženie čerpania peňazí o ďalší rok.

Vládni predstavitelia vinu za vzniknutú situáciu zvaľujú na svojich predchodcov. „Teraz je stále aktuálny problém, ktorý nastal aj v našom operačnom programe v dôsledku amaterizmu bývalého vedenia pána Figeľa, keď nám určité platby boli pozastavené,“ povedal slovenským médiám na adresu svojho predchodcu minister dopravy Ján Počiatek. Práve rezort dopravy má eurofondy pod palcom a zároveň má najväčšie resty v čerpaní. Predseda KDH Ján Figeľ obvinenia odmieta. Niekoľkokrát zdôraznil, že v čase jeho ministrovania krajina čerpala eurofondy veľmi dynamicky. Faktom však je, že rozpad vlády a následné voľby spomalili niektoré projekty napríklad v oblasti výstavby diaľnic.

Rastislav Boldocký

 

 

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs