Neignorujme problémy, riešme ich

26.apr 2013

Narkománia – je to nemilá téma, o ktorej málokto chce hovoriť. Problém, pred ktorým mnohí privierajú oči, hoci je, žiaľ, všade okolo nás. Podľa najnovších odhadov v Srbsku je okolo 100-tisíc drogovo závislých, z čoho takmer 10-tisíc vo Vojvodine. Čoraz viac je drogovo závislých detí vo veku 13 – 14 rokov. O problematike identifikácie drogovo závislých osôb, prevencii užívania psychoaktívnych látok v základných a stredných školách a o zvýšení povedomia spoločnosti o probléme závislosti hovorili v piatok 19. apríla na panelovej diskusii, ktorá sa uskutočnila v študentskom kultúrnom centre Fabrika.

Diskusiu organizovalo Združenie pre pomoc závislým a bývalým závislým Restart, ktoré s Pokrajinským sekretariátom pre šport a mládež spolupracuje na spoločnom projekte Nechcem ignorovať, chcem meniť.

Tím lekárov, psychológov a bývalých závislých, ktorí bojuje proti užívaniu drog

Obdobie puberty sa označuje ako vysoko rizikové obdobie, keďže v tom veku deti cítia potrebu byť akceptované v novej spoločnosti a v rodine. Ak dieťa pocíti odmietnutie a nepochopenie zo strany rodičov, kamarátov, či učiteľov, veľmi často sa uchýli k experimentovaniu s drogami a alkoholom. V tej začiatočnej fáze najväčšiu chybu môžu urobiť rodičia, ktorí sa tvária a presviedčajú seba a iných, že ich dieťa nemôže užívať drogy. Je to prvým znakom ignorovania problému, ktoré privádza vlastné dieťa do nebezpečenstva. Druhá fáza nastáva vtedy, keď rodičia odhalia, že ich dieťa užíva drogy, ale aj ďalej to ignorujú a riadia sa tým, že to bolo iba raz, nestane sa z neho závislý, nie je on ako iní… V tejto fáze veľkú úlohu majú aj učitelia, ktorí sú povinní oboznámiť rodičov s každým nezvyčajným správaním žiaka. Tretia fáza nastáva vtedy, keď tínedžeri medzi sebou ignorujú tento problém, čiže vedia, kto v ich spoločnosti užíva drogy, ale o tom nikomu nehovoria.

Čo môžu rodičia urobiť? V prvom rade musia byť informovaní. Pomoc im môžu poskytnúť psychológovia, lekári, mimovládne organizácie a najväčšiu úlohu má samotná komunikácia rodičov a detí, ktorá často býva veľmi slabá. Podľa člena združenia Restart Đorđa Todorovića, bývalého drogovo závislého, nedostatok komunikácie medzi deťmi a rodičmi a vzájomné nepochopenie dovádza k experimentovaniu s drogami. Jeho experimentovanie sa začalo, keď mal iba 12 rokov, v tom pokračoval ďalších 16 rokov a časom sa stal heroínovo závislý. Ako povedal, rozvod rodičov veľmi na to vplýval. V tom období v otcovi hľadal príklad a podporu, avšak po rozvode sa otec celkom vypojil z jeho života. Prázdnotu, ktorá vznikla odchodom otca, hľadal na ulici s „chlapcami zo susedstva“, ktorí už mali skúsenosti s tzv. ľahkými drogami – lepidlom, marihuanou, tabletami a alkoholom. Kvôli stotožneniu s nimi začal aj sám užívať drogy. Jeho mama a nevlastný otec videli, že v škole začal dostávať zlé známky a v byte neraz pocítili pach lepidla. Problém bol zistený, ale ignorovaný. Rodičia si žili svoj život a s jeho problémom sa nikto nezaoberal. Neskoršie začal užívať heroín, ktorý prevzal kontrolu nad jeho životom. Iba teraz, z perspektívy bývalého závislého, uznáva, že problém najprv aj sám ignoroval. On prvý nevyhľadal pomoc, až pokým neklesol na samo dno. Dnes je D. Todorović vysokoškolsky vzdelaný, zamestnaný, má rodinu, ale, ako povedal, 16 rokov mu odňali drogy a ten čas sa už nikdy nevráti.

V rámci diskusie odzneli početné podobné prípady. Záver bol jednoznačný – treba komunikovať so svojimi deťmi, žiakmi, priateľmi, neignorovať viditeľné zmeny v ich správaní a nepopierať, keď nastane problém. Droga je dnes ľahko prístupná. Nezriedka sa drogy predávajú v blízkosti škôl, alebo aj v samej škole a práve z toho dôvodu netreba popierať a ignorovať problém.

J. Pániková

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs