Neprípustné váhanie

2.apr 2013

Minister Rasim Ljajić

NA CESTE DO SVETOVEJ OBCHODNEJ ORGANIZÁCIE (WTO)

Aby sa dostalo do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Rusko potrebovalo osemnásť, Čína viac ako pätnásť, Čierna Hora, Chorvátsko a Albánsko, každý z nich, okolo šesť rokov. V medzinárodnej organizácii zaoberajúcej sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami a riešiacej prípadné spory medzi nimi, je v súčasnosti 159 členov alebo viac ako štyri pätiny svetového obchodu či deväťdesiat percent finančných transakcií, kým o svojom členstve vo WTO práve rokuje 25 krajín, medzi ktorými i Srbsko.

Samostatné rokovania o tom začalo ešte 15. februára 2005, neukončilo ich dodnes. Škoda pre ekonomickú sústavu štátu, zároveň s nemalou politickou dimenziou. Lebo členstvo, príznačné tým, že sa nezískava, ale realizuje systémovým prispôsobovaním medzinárodným obchodným pravidlám, umožňuje celý rad výhod: preferenčný vstup na trh 159 štátov, stabilitu hospodárskych podmienok nezávisle od prípadných zmien vnútropolitických pomerov, ochranu pred nelegálnymi hospodárskymi opatreniami iných štátov, zapájanie sa do procesu postupného redukovania cla, dodatočné prilákanie zahraničných investorov… Samozrejme, je tu i ten nevyhnutný moment, že je členstvo vo WTO podmienkou vstupu do EÚ.

Keď je toľko za, tak čím vysvetliť to nie? Základná odpoveď sa dala vytušiť z pozdravného prejavu podpredsedu vlády a ministra obchodu Rasima Ljajića na nedávnom otvorení konferencie o skúsenostiach, našich a cudzích, v procese pristúpenia WTO prebiehajúcej v Hospodárskej komore Srbska. Vždy keď sa u nás spomenie členstvo Srbska vo WTO, objaví sa v médiách dakto, kto ukáže prstom a povie: no, ten je za geneticky modifikované organizmy (GMO!). A pritom sa od nás hľadá len to, aby nebolo reštrikcií v oblasti obratu. Na nás je stanoviť spôsob kontroly a schváliť interné pravidlá, ktoré sú v našom záujme, podčiarkol Ljajić.

Podľa zástupcu veľvyslanca Švajčiarska v Srbsku Jeana-Luca Oescha, vstup našej krajiny do WTO by znamenal, že sme upravili ekonomiku, že máme usporiadanú a transparentnú hospodársku sústavu, čo by znamenalo i nové zahraničné investície a väčší export. Nicolas Imboden, výkonný riaditeľ IDEAS strediska v Ženeve, vyzdvihol, že ani Švajčiari nemajú v láske GMO a že tieto podľa pravidiel niektorý štát môže zakázať, ale len vtedy, keď existujú vedecké dôkazy, že sú tieto organizmy škodlivé, čo sa zatiaľ nestalo. Ak je zákaz nemožný, možné sú praktické opatrenia, ako je zložitá procedúra, trvanie na tom, aby tieto produkty boli jasne vyznačené, komplikovanie ich dovozu. V mojom štáte je zákaz výroby GMO a v obchodoch tento tovar pochádzajúci z inokadiaľ nemožno nájsť, lebo ho občania ani nechcú, ani nekupujú, vraví Imboden.

O vlastných skúsenostiach v pristúpení WTO hovorili predstavitelia Ruska a Čiernej Hory, hlavne z aspektu zmien zákonodarstva a liberalizačných opatrení obchodnej politiky.

Vzhľadom na to, že je WTO, po Svetovej banke a MMF, tretím pilierom globalizácie svetovej ekonomiky, základ zabezpečenia nehateného pohybu tovarov, ľudí a služieb v medzinárodných rámcoch, tak isto predpokladom integrácie svetového hospodárstva, netreba osobitne zdôrazňovať jeho význam. Zostáva konečne urýchlene konať v smere členstva v organizácii, v ktorej sme ešte pred rokmi aj mohli, aj mali byť.

                                                                                               Oto Filip


J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs