Nevyužitý model rozvoja

17.apr 2013

Tatjana Pavlovićová Križanićová

VEREJNO-SÚKROMNÉ PARTNERSTVÁ

Keď peňazí niet, nemusí sa rútiť svet. V dvojici sa i bremeno krízy ľahšie znáša a nesie. Názov takejto východiskovej hospodárskej formulky je verejno-súkromné partnerstvo. Jeho hodnota sa v Európskej únii  v prvom desaťročí tohto storočia vyšplhala až na 250 miliárd eur, vyzdvihuje Tatjana Pavlovićová Križanićová, predstaviteľka USAID Projektu udržateľného lokálneho rozvoja. Poradca NALED Filip Filipović na nedávnom okrúhlom stole o Verejno-súkromnom partnerstve ako rozvojovom potenciáli, ktorý sa konal v Novom Sade, podotkol, že sa tento druh partnerstva doteraz u nás veľmi neujal: hlavne pre nedostatok kapacít, vedomostí a skúseností lokálnych samospráv, taktiež pre zákonný regulatív, ktorý sa uvedenou tematikou začal serióznejšie zaoberať len na sklonku 2011.

Teraz je konečne tu i súbor viacerých, navzájom spätých zákonov, ktorý by mal podnietiť zdravý záujem o hospodársky udržateľné, ekologicky bezpečné a sociálne akceptovateľné verejno-súkromné partnerstvá na lokálnej úrovni. V tomto kontexte seba vidí i osem vojvodinských obcí, ktoré sa tohto roku  majú uchádzať o riešenie niektorých z najväčších problémov v oblasti infraštruktúry a služieb občanom. Im NALED a USAID Projekt udržateľného lokálneho rozvoja poskytnú technickú pomoc pri vypracovaní konkrétnych akčných plánov partnerstva a usporiadajú konferenciu s cieľom prilákať investorov.

Okrúhlym stolom prebiehajúcim v Kongresovom stredisku Novosadského veľtrhu vlastne štartovala druhá fáza projektu partnerstva, do ktorého je v Srbsku zapojených 32 obcí. Pre mestá a lokálne samosprávy tieto podujatia sú vhodnou príležitosťou zistiť, o ktoré oblasti je najväčší záujem súkromného úseku. Doteraz je zjavné, že najväčšie šance dostať sa do kruhu vyvolených budú mať tie udržateľné lokálne projekty, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť lokálnych samospráv a prispievajú k vzniku nových pracovných príležitostí. Súkromný úsek najväčší záujem investovať javí keď ide o projekty týkajúce sa recyklačného priemyslu, prípadne výstavby skládok odpadu. Veď žijeme v dobe ekologickej, no nie?

                                                                     O. Filip


 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs