Nové aspekty populačnej politiky

18.júl 2013
Nový Sad vždy má svoje čaro, nielen počas Exitu

Nový Sad vždy má svoje čaro, nielen počas Exitu

MIGRÁCIE – DEVIATA PUBLIKÁCIA NA ZÁKLADE PREDVLAŇAJŠIEHO SČÍTANIA OBYVATEĽSTVA

Cesty osudu sú rôzne. Akousi stálicou vo všetkých tých našich životných zmenách je, že sa neustále hýbeme, prispôsobujúc sa potrebám a nárokom školenia, práce, pôsobenia, vôbec vlastným a iným podmienkam a možnostiam. Po rade deviaty zväzok na základe predvlaňajšieho sčítania obyvateľstva, domácnosti a bytov má stručný názov Migrácie, ktorým zďaleka nemožno obsiahnuť plnú komplexnosť témy, ktorou sa zaoberá. Lebo cez migrácie sa krížia existenčné s demografickými, sociálne s národnostnými, osudové s bežnými, tiež celé súbory iných otázok.

Práve preto sú aj dve základné kategórie, ktorými sa výskum zaoberal: autochtónneho (osoby, ktoré od narodenia bývajú v tom istom meste, prípadne sa nikdy nesťahovali) a prisťahovaného obyvateľstva (tí, ktorí sa presťahovali a prisťahovali z iných miest, oblastí, alebo zahraničia) číselne dosť blízko. Pomer je 55 k 45 percent. Keď ide o súčasných obyvateľov Srbska, treba vedieť, že sa ich 88 percent narodilo na jeho území, kým sa približne 10 percent populácie narodilo na území niekdajších republík SFRJ. Len necelé percento má v matrikách narodených zapísané ako mesto rodiska niektoré z miest iných štátov.

Počet prisťahovaného v celkovom obyvateľstve je najvýraznejší v obciach Petrovaradín (75 percent) a Sriemske Karlovce (61 percent), ako aj v belehradských obciach Grocka, Barajevo, Palilula, Nový Belehrad a Surčín, kde je medzi 50 a 60 percent. V prípade (naj)väčších miest si možno všimnúť, že aj najväčší počet prisťahovaných žije práve v nich: v Belehrade ich je okolo 860 000, v Novom Sade približne 200 000, v Niši 120 000 ľudí.

Najvýraznejšia účasť autochtónnej populácie je v obciach Žagubica (nad 80 percent), Kovačica, Sjenica, Novi Pazar, Malo Crniće, Žabari a Kosjerić, kde jej je viac ako 70 percent.

Vo Vojvodine je, z 1 931 809 obyvateľov, tých autochtónnych 1 039 953. Do nej, ako aj do Belehradského regiónu sa prisťahovalo najviac obyvateľov z bývalých republík SFRJ: v prvom prípade ide o 303 664, v druhom o 248 262 osôb. Z iných oblastí do Vojvodiny prišlo takmer 270 000 osôb, kým z iných obcí tejto oblasti (užšia vnútorná migrácia) takmer 140 000 ľudí. Prisťahovalcov z bývalých republík SFRJ najmenej lákalo alebo aj láka pásmo južného a východného Srbska: tam sa rozhodlo žiť len 45 000 osôb. Šumadiju si zvolilo asi 90 000 prisťahovalcov. Vzhľadom na životný štandard, stupeň hospodárskej a inej vyspelosti, ako aj viaceré iné okolnosti, nie je ťažko dovtípiť sa, prečo sú údaje práve také aké sú.

                                                                                                      O. Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs