Nové výzvy, nové aj možnosti

13.jún 2013
Z pondelkového stretnutia ministrov Mihajlovićovej a Malatinského v Hospodárskej komore Srbska

Z pondelkového stretnutia ministrov Mihajlovićovej a Malatinského v Hospodárskej komore Srbska

SRBSKO-SLOVENSKÉ HOSPODÁRSKE VZŤAHY

Už niekoľko rokov sa o ekonomických stykoch Belehradu a Bratislavy kvituje, že majú zdolať ešte pár etáp, kým dohonia ich nadštandardné dobré vzťahy politické. Jednou z nich, veľmi osožnou, bol bezpochyby i pobyt vysokej slovenskej delegácie v čele s ministrom hospodárstva SR Tomášom Malatinským 10. a 11. júna v Belehrade, kde ako spolupredsedajúci účinkoval v práci 5. zasadnutia Zmiešanej komisie dvoch krajín pre hospodársku spoluprácu. Mal aj viac bilaterálnych rokovaní s našou spolupredsedníčkou tejto medzivládnej komisie, ministerkou energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia Zoranou Mihajlovićovou, zúčastnil sa v pondelkovom srbsko-slovenskom podnikateľskom fóre, ktorého zložkou boli i rozhovory srbských a slovenských hospodárskych subjektov, mal stretnutie so slovenskými podnikateľmi na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Novom Belehrade, rozhovory a stretnutia iné…

O ich význame a osohu netreba pochybovať. Časť toho ozrejmil a vyjadril i predseda Hospodárskej komory Srbska (HKS) Željko Sertić, keď na úvod podnikateľského fóra podotkol, že sa máme čomu učiť od Slovenska a že je toho ozaj veľa. Napríklad o tom, ako dokázalo svoje hospodárstvo exportne orientovať, alebo ako za krátky čas dosiahlo také dobré podnikateľské výsledky.

– Slovensko a Srbsko netreba vzájomne predstavovať. Sme krajinami, ktoré spája história, slovanská mentalita, blízkosť jazyka, priateľské vzťahy. Na základe týchto je potrebné budovať a zintenzívňovať bilaterálnu spoluprácu v obchodnej, výrobnej, kooperačnej oblasti. Keď k tomu pripočítam aj reformy v ekonomickej oblasti, je prirodzené, že Srbsko láka aj slovenských podnikateľov, ktorí sa môžu pochváliť niekoľkými úspešne zrealizovanými investičnými projektmi v oblasti energetiky, energetickej infraštruktúry, využívania obnoviteľných zdrojov energie, železničných koľajových vozidiel, výroby ochranných pracovných odevov… Prioritnou sférou záujmu našich firiem na srbskom trhu naďalej zostáva energetika. Konkrétne využívanie obnoviteľných zdrojov  energie, výstavba regionálnych plynovodov a technologické dodávky, rekonštrukcie, modernizácie a výstavba teplární a elektrární, prenosové a distribučné elektrické siete, infraštruktúra a životné prostredie, – vyzdvihol v pozdravnom prejave na biznis fóre slovenský minister Malatinský.

Utorkové podpísanie protokolu ako bodka za 5. zasadnutím medzivládnej komisie a štart novej etapy ekonomickej spolupráce dvoch krajín

Utorkové podpísanie protokolu ako bodka za 5. zasadnutím medzivládnej komisie a štart novej etapy ekonomickej spolupráce dvoch krajín

Naša ministerka Mihajlovićová tlmočila presvedčenie, že výsledkami podnikateľského fóra budú konkrétne aktivity a ešte účinnejšia spolupráca, najmä v oblasti energetiky, ochrany životného prostredia, železničnej dopravy, turizmu a poľnohospodárstva, ako svojrázne pokračovanie alebo aj nadstavba doterajších deviatich dohôd a zmlúv podpísaných medzi dvoma štátmi od roku 2000.

– V žiadnom prípade by som nechcela zabudnúť veľkú pomoc Slovenska Srbsku v tom všetkom, čo sme podnikali a podnikáme na ceste do Európskej únie, – vyzdvihla ministerka energetiky.

Generálny riaditeľ agentúry SARIO – ktorá bola spolu s Hospodárskou komorou Srbska a Slovenskou atlantickou komisiou usporiadateľom pondelkového podujatia – Robert Šimončič hovoril o politicky dobrých vzťahoch dvoch štátov, ktoré sú také i na základe toho, že veľká slovenská menšina žije v Srbsku. Tie ale stále neodrážajú potenciál zahraničnoobchodnej výmeny, ktorý reálne existuje, i keď uvedená výmena rastie rýchlo, z roka na rok.

– Srbská republika za posledné roky dosiahla popredné úspechy v transformačnom procese ekonomického prostredia a vďaka ekonomickým reformám sa mení na atraktívnu krajinu pre zahraničných investorov, – uviedol Šimončič.

Všetky tieto slová, tak plánovania, ako i uznania, sú zrejme skonkretizované i obsahom a duchom utorkového protokolu z 5. zasadania Zmiešanej komisie, ktorý dvaja ministri podpísali v Dome poslancov v Belehrade.

Ministerka energetiky Zorana Mihajlovićová je názoru, že aktivity stanovené uvedeným dokumentom budú účinne realizované v budúcom období, že ozaj rozsiahle možnosti na širšiu spoluprácu poskytuje energetika, a že túto možno zintenzívniť aj v celom rade iných projektov a oblastí, napríklad poľnohospodárstva s dôrazom na bezpečnosť potravín a ochranu rastlín. Za príjemné prekvapenie označila skutočnosť, že tovarová výmena dvoch krajín stúpla v januári a vo februári až o 35 percent v porovnaní s rovnakým obdobím vlani.

– Na medzivládnej komisii sme prerokovali témy, ktoré medzi Slovenskom a Srbskom sú, vyhodnotili sme naše záväzky, ktoré sme uzavreli v Bratislave na štvrtej takejto konferencii a môžem konštatovať, že existuje pokrok. Tieto medzivládne stretnutia majú zmysel: dnes je tu skoro dvadsať podnikateľov zo Slovenska, ktorí v Srbsku podnikajú, uchádzajú sa o projekty, zamestnávajú ľudí, takže si myslím, že táto spolupráca má svoj zmysel a bude mať pokračovanie. Protokol, ktorý sme podpísali, obsahuje nové výzvy, nové stretnutia, veľmi dobre rozpracovanú kategóriu menom energetika a poľnohospodárstvo a, samozrejme, obchodné vzťahy, – vyzdvihol na utorkovom stretnutí s novinármi minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský.

Koordináty a oblasti sú stanovené, teraz je hlavne na firmách pretavovať možnosti bilaterálnej spolupráce na realitu. Manévrovacieho priestoru majú dosť, taktiež skúseností a pochopenia iných hospodárskych subjektov, komôr, inštitúcií a dvoch štátov. Ich vzájomná obchodná výmena mala vlani hodnotu viac ako 450 miliónov eur, takže sľubné signály zo začiatku roka v tejto sfére zostáva brať ako trend, ktorý možno zachovať. Lebo aj to je vo výsostnom záujme podnikania, ako aj perspektívnej hospodárskej dimenzie priateľstva Belehradu a Bratislavy.

                                                                                                     O. Filip

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs