Novinári a kvetnaté neisté veci

13.júl 2017

Novinári a kvetnaté neisté veci

Novinári v Srbsku sú namojdušu zaujímavé bytosti. V poslednom čase sa zvlášť „páčia“ násilníkom, ktorí sú „dobrí“ vo vydieraní, vyhrážaní, pri vlámaní do bytov, v bitke. Je tomu tak v celom našom Ex-YU regióne. Nostalgia za dávnymi časmi, či niečo iné, nevedno. Jedno je isté: byť novinárom je veľmi neistá (až nebezpečná) vec.

V médiách prednedávnom bola správa o vlámaní do bytu novinárky investigatívneho portálu KRIK Dragany Pećovej. Predtým sme čítali o útokoch na novinárov počas prezidentskej inaugurácie v Belehrade. Ešte skôr (a opakovane) o hrozbách novinárom, čiže vedeniu Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny. Podobná situácia je aj v regióne, čiže na území bývalej Juhoslávie. Napočítať by sme mohli takmer do nemoty. Novinárov, ktorí sa odvážia zverejniť kauzy štátnych a iných funkcionárov alebo kriticky sa zmieniť o činnosti politikov, podnikateľov a iných verejných činiteľov (obzvlášť z vládnucich štruktúr) kdekoľvek a kedykoľvek môže „pozdraviť“ budzogáň násilníkov.

Novinárska sieť, v ktorej sú zoskupené takmer všetky reprezentatívne novinárske združenia z územia Ex-YU je presvedčená, čo uvádza aj v oznámení pre verejnosť zo dňa 10. júla, že, žiaľ, „tieto prípady, ako aj mnohé predchádzajúce, zostanú bez epilógu v súde, a že v kontexte nových, možno aj horších, budú zabudnuté, vzhľadom na to, že útoky na novinárov sa stali každodennosťou, takrečeno prestali byť správou“.

V zabúdaní je aj naša neplecha. Zabúdame na predvolebné sľuby, ktoré sa nikdy nesplnia, a ako občania na nových voľbách spravidla zabudneme politikov potrestať. Zabúdame na politické prestrelky medzi neúprosnými až krvnými nepriateľmi, v ktorých sa používajú nekalé spôsoby a najrozličnejšie možné obvinenia, pričom sa spravidla zneužívajú radoví občania a médiá. Tie si neraz zabudnú alebo nestíhajú overiť informácie a po čase zistiť reálny stav.

Mimochodom vedeli ste, že prípad streľby na dom istého politika v Kysáči spred vyše dvoch rokov, ktorý on sám úmyselne dal do kontextu fungovania a činnosti NRSNM , má svoj epilóg? Základná verejná prokuratúra v Novom Sade totiž vo veci uvedeného prípadu „zistila, že sa nevytvorili podmienky na kvalifikáciu hociktorého trestného činu, a tým ani na kvalifikáciu trestného činu, ktorý je stíhaný podľa úradnej povinnosti, teda v tomto prípade neexistuje žiadny podklad na začiatok trestného konania“, uvádza sa v oficiálnom liste prokuratúry s dátumom 14. júna t. r.

Človek s vlastným názorom, tak ako novinár, je tiež tvor v ohrození. No hovoriť a písať o tom, že občania by sa mali prebudiť a zabojovať o normálne podmienky na život, je floskula. Podobne ako je politická floskula, že krajiny v regióne zaznamenávajú demokratický pokrok a inštitucionálny rozvoj. Dokonca aj život v regióne už dávno nadobudol charakteristiky politickej frázy. A útoky (nielen) na novinárov to veru kvetnato potvrdzujú.

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs