O financovaní a rozvoji kreatívneho priemyslu v Srbsku

17.sep 2013

V NOVOM SADE BOLA MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA CRINSS – CREATIVE INDUSTRIES SUMMER SESSIONS 

I keď je v našej krajine vo veľkej miere zastúpené stanovisko, že hodnotu kreatívneho aftefaktu netreba pozorovať v systéme trhového mechanizmu a zárobkovej činnosti, svetoví a európski odborníci v odvetví kreatívneho priemyslu tvrdia opak. Takéto tvrdenie im „umožňuje“ podstata kreatívneho priemyslu, ktorej základom je vytváranie originálnych hodnôt, ktoré podliehajú ochrane intelektuálneho vlastníctva.

Pokrajinský tajomník pre kultúru a informovanie Slaviša Grujić a riaditeľka Klastra kreatívneho priemyslu Vojvodiny Tatjana Kalezićová počas otvorenia konferencie

Pokrajinský tajomník pre kultúru a informovanie Slaviša Grujić a riaditeľka Klastra kreatívneho priemyslu Vojvodiny Tatjana Kalezićová počas otvorenia konferencie

Treba mať na zreteli, že iné krajiny kreatívny priemysel rozvíjajú už viac ako dve desaťročia, kým u nás je to ešte stále pole neorané. Avšak Klaster kreatívneho priemyslu Vojvodiny spolu s ďalšími srbskými a zahraničnými subjektmi sa chytil za pasy s prezentáciou a rozvojom tohto priemyselného odvetvia. Niektoré odpovede na nedozerné množstvo otázok, ktoré súvisia s rozvojom kreatívneho priemyslu v Srbsku, odborná a zainteresovaná verejnosť získala na 2. medzinárodnom zoskupení CRINSS pod názvom Financovanie a rozvoj kreatívneho priemyslu. Konferencia a pracovné stretnutia prebiehali v dňoch 12. a 13. septembra v Novom Sade v organizácii Klastra kreatívneho priemyslu Vojvodiny a Európskej podnikateľskej siete. Svojou prítomnosťou a príhovormi podujatie podporili Slaviša Grujić, pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie, Milanka Brkićová, členka Rady pre kultúru mesta Nový Sad, prof. Dr. Vojin Šenk, manažér projektového tímu Európskej podnikateľskej siete na Univerzite v Novom Sade, a Andrej Fajgelj, riaditeľ Kultúrneho strediska Nového Sadu.

Renomovaní odborníci hovorili o politikách rozvoja kreatívneho priemyslu a o jeho manažmente, ako aj o prameňoch financovania projektov v danej oblasti s veľkým dôrazom na rozvoj kreatívneho podnikateľstva.

– Pokiaľ ide o pramene financovania, v súčasnosti sme odkázaní na kompetentné republikové ministerstvo a pokrajinské orgány, ale viac v deklaratívnom, ako v praktickom zmysle, vzhľadom na to, že konkrétne opatrenia pre rozvoj podnikateľstva kultúrneho a kreatívneho priemyslu existujú, ale sa neuplatňujú v dostatočnej miere, – hovorí Tatjana Kalezićová, riaditeľka vojvodinského klastra.

Na tému kreatívneho priemyslu vo funkcii rozvoja národnostných menšín vo Vojvodine hovorila riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská

Na tému kreatívneho priemyslu vo funkcii rozvoja národnostných menšín vo Vojvodine hovorila riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská

O možnom prepojení kreatívneho priemyslu s rozvojom kultúry národnostných menšín na konferencii hovorila Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. ÚKVS sa vlani zapojil do spomínaného klastra s cieľom vyhľadávať nové možnosti a spôsoby prezentácie produktov kultúrneho systému vojvodinských Slovákov.

– Zapojenie sa do klastra je dobré aj na vyhľadávanie a určovanie spôsobov a pravidiel pre zodpovedné nakladanie s rozpočtovými peniazmi, ktoré získavame pre organizáciu rôznych festivalov a podujatí, – povedala pre náš týždenník Sklabinská. Zvlášť zdôraznila, že menšinová kultúra nemôže byť biznis, keďže nemá takú veľkú cieľovú skupinu, akú má národná kultúra. – My sa pohybujeme na teréne, ktorý sa nazýva kultúrny priemysel, keď je primárny kultúrny výrobok a kultúra nie je ohraničená iba na predaj. V našom prípade je kultúra usmernená na to, aby čím lepšie a účelovejšie využila prostriedky, ktoré k má dispozícii a zároveň, aby si aspoň časťou vrátila prostriedky, ktoré by mohla investovať do ďalších kultúrnych produktov.

V. Dorčová-Valtnerová

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981)
Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania.
Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka.
Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.
V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči).
Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov.
V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov.
Kontakt: dorcova@hl.rs