O jazyku a kultúre Slovákov v Rumunsku

17.jún 2013

KNIHY

(Dagmar Mária Anoca: Slovacica miscellanea. Nadlak : Vydavateľstvo Ivana Krasku, 2012)

25_SLOVACICAAby človek mohol byť úspešný a ešte úspešnejší – je tu kniha. Kniha pochádza od tej samej inteligencie človeka, ktorá môže za to, že existuje vesmír a všetok život v ňom, vrátane človeka. Preto sme si tu zvolili jednu zvláštnu, dobrú knihu rumunskej autorky Dagmar Márie Anoca Slovacica miscellanea. V knihe sú zhrnuté v priebehu času tlačou uverejnené práce Slovákov v Rumunsku, ako i práce zverejnené v iných periodikách, publikáciách a iných médiách. Autorka sa zameriava najmä na slovenskú literatúru, ale vyučuje aj iné disciplíny. A to úspešne, čo potvrdzuje práve táto kniha.

Nazrúc do obsahu vidno, že je tu zhrnutá problematika, s ktorou zápasia Slováci v Rumunsku, podobná tej našej, s ktorou aj my vojvodinskí Slováci zápasíme. Aj tieto problémy – ktoré číhajú na jazykovú tematiku, nás v podstate spájajú, rovnako tak ako naše spoločné korene na Hornej zemi. Lenže pred týmto problémom – spoločným pre nás dolnozemských rumunských a vojvodinských Slovákov netreba zavierať oči, treba sústavne upozorňovať, ba alarmovať na negatívne javy v jazyku, lebo len tak možno znemožniť prienik nespisovných slov, kalkov a iných prešľapov do spisovnej slovenčiny a zároveň sa vyhnúť prehreškom proti spisovnému jazyku.

Už samotný obsah Slovacice miscellanea upúta. Prvá stať O jazyku v kontexte Slovákov v Rumunsku zahŕňa príspevky: Miesto slovenčiny na školách s vyučovacím jazykom slovenským v Rumunsku; Jazykové poznámky – Zo skloňovania podstatných mien I, Zo skloňovania podstatných mien II, Zo skloňovania podstatných mien III, Zo skloňovania podstatných mien IV, O rytmickom zákone (rytmické krátenie), Niektoré pripomienky o číslovkách; Vtáka poznať po perí a človeka po reči; Ruky bozkávam, slovenčina; Slovenčina moja; Vstupujeme do Európskej únie. Druhá stať O kultúre a literatúre v rôznych kontextoch prináša tieto práce: Poznámky na margo fenoménu výtvarného umenia u Slovákov v Rumunsku; Ženská tvorivosť, (pozoruhodné) ženské postavy. Niekoľko poznámok na margo rodovej témy v živote Slovákov v Rumunsku; Dramatická tvorba a divadelný fenomén Slovákov v Rumunsku; Tajovský a Nadlak; Ivan Krasko a jeho recepcia v Rumunsku; Báseň Pe aceeaşi ulicioară (Na istej uličke) od Mihaia Eminesca po slovensky; Jadvigin vankúšik; Nížina ako zdroj inšpirácie pre slovenských autorov v Rumunsku. Tretia časť Na záver prináša príspevky: Reč pri preberaní Veľkej medaily sv. Gorazda, tak ako odznela aj ako bola myslená; Edičná poznámka.

Pri čítaní zaujme článok Vtáka poznať po perí a človeka po reči, ktorý sa postrehne aj pri listovaní knihy, v ktorom sa Anocová výstižne zmieňuje o spisovnej slovenčine takto: „Slovenčina symbolizuje slovenskosť, Slovákov, slovenskú kultúru, napokon aj Slovensko. Nemôžeme si pritom dovoliť hovoriť lajdácky. Tým vlastne akoby sme poukazovali na lajdáctvo celého národa. A to si ostatní súkmeňovci nezaslúžia.

Spisovná slovenčina má reprezentatívnu funkciu, reprezentuje národ, národnosť, nás. Preto každý hovoriaci by to mal mať na pamäti. A tobôž tí, ktorí patria k jeho reprezentatívnym osobnostiam, k inteligencii, k elite.“

Dalo by sa toto takmer celé preniesť do novín, a tak priblížiť túto úvahu o materinskom jazyku aj čitateľom Hlasu ľudu, keby nás nezaujali aj iné state. Nedá sa predsa nepovšimnúť článok Nížina ako zdroj inšpirácie pre slovenských autorov v Rumunsku či už preto, že sa autorka venovala fenoménu Dolná zem, alebo preto, že sa tu opiera o nášho univerzitného profesora Michala Harpáňa. Aj jedno aj druhé zapôsobilo. A aj inšpirácia rovinou, čiže priestorom, ktorý je včlenený do širšej nížinatej oblasti, ktorú zvyčajne nazývame Dolnou zemou a pre ktorú univerzitný profesor Michal Harpáň vo svojej štúdii Básnické paradigmy panónskeho archetypu uvádza pojmy „panónsky“ – panónska nížina, panónske prostredie a pod. Preto stojí za to aj časti z tejto časti preniesť na hlasľudovský papier:

„Podľa Michala Harpáňa roľnícky nížinný archetyp možno sledovať na širokom spektre tém, motívov v oblasti poézie… Téma a motív nížiny (dolnozemskej, panónskej) sa podľa literárneho vedca Michala Harpáňa prejavujú v troch triedach paradigiem, a to priestorovej, antropologickej a obradovej.

Pokiaľ ide o priestorovú paradigmu, Harpáň pokladá za jej prvý základný stupeň „prisvojenie si priestoru“ – keďže sa dolnozemskí Slováci sťahovali z iných oblastí do dnešných domovov. Druhým stupňom je motív domu, stavania domu a s tým aj súvisiace uvedomenie si historického momentu hľadania a nájdenia nového domova, prisvojenie si tohto nového priestoru… Priestorová paradigma umožňuje vznik alegoricko-mýtických predstáv, ako je podľa Harpáňa motív nížiny-rodičky. Štefanko vykresľuje roľnícku prácu, oračku v mýtických dimenziách. Zem je ako rodička, ktorá sa chveje, zvíja pod kopytami koňa s lemešom v útrobách… V tónoch expresionizmu začiatku dvadsiateho storočia opisuje dolnozemskú nížinu Peter Suchanský:

Ty krásna Dolná zem!

Ležíš otvorená ako kniha, z ktorej sa vtáčatá učia svoje milé piesne, čo vnášajú veselosť do smutného srdca a bezstarostnosť do srdca veselého. Otvorená si ako šľachetná duša, do ktorej sa každý môže podívať a tešiť sa z čistej nevinnosti. Kto vidí tvoje jasným slnkom ožiarené kraje, s plesajúcim srdcom musí zaspievať a chváliť Boha-Stvoriteľa za jeho veľké dielo…

Už aj tieto výňatky svedčia o tom, že komu sa táto kniha dostane do rúk, nech je povďačný osudu, lebo je veľkým kamienkom v mozaike dielo panónskych, resp. dolnozemských Slovákov, tej nevyčerpateľnej téme.

Doc. Dr. Dagmar Mária Anoca sa narodila 28. decembra 1951 v Nadlaku (Rumunsko). Po absolvovaní slovenského lýcea v Nadlaku začala študovať na univerzite v Bukurešti, odbor slovenčina a rumunčina. Od roku 1971 pokračovala v štúdiách na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vyučovala slovenčinu a rumunčinu na nadlackej škole (1975 – 1992), a potom odchádza na Fakultu cudzích jazykov Univerzity v Bukurešti, kde pracuje najprv ako odborná asistentka a od roku 1998 ako docentka na Katedre slovenského jazyka a literatúry. Doktorát získala roku 1980 obhajobou dizertačnej práce Jazyk a štýl diela Mila Urbana v komparačnom kontexte. Od roku 1990 pôsobí aj ako externá redaktorka časopisu Naše snahy. Je autorkou a redaktorkou slovenských učebníc v Rumunsku, desať rokov zostavovala a redigovala zborník Variácie (1980 – 1989). Žije v Bukurešti.

Píše poéziu, prózu, prekladá beletriu a literárnovedné texty. Laureátkou je viacerých ocenení. Literárne aktivity ju zaraďujú medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literatúry nielen v Rumunsku, ale i v kontexte slovenskej dolnozemskej literatúry a slovenskej literatúry vôbec.

Anna Horvátová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs