Ochranný postrek proti kučeravosti broskýň

11.jan 2013

OVOCINÁRSTVO

 

Predtým, než sa na broskyniach začnú nalievať puky, treba ich ošetriť preventívne proti kučeravosti listov. Postreky sa musia používať iba v koncentrácii predpísanej výrobcom. Kučeravosť spôsobuje parazit grmaník broskyňový Taphrina deformans.

 

Pri broskyniach je najzásadnejším ochranným zásahom postrek proti kučeravosti listov, ktorý robíme v jarnom období. Ide o jeden jediný postrek, ktorý, keď sa aplikuje v správnom období, tak má 100-percentnú účinnosť. Okrem neho väčšina záhradkárov nevykonáva na broskyniach žiadne postreky, nakoľko ostatné choroby a škodcovia nezvyknú v bežných rokoch spôsobovať hospodársky významnú škodlivosť. Odporúča sa však aj preventívna ochrana proti voškám či monilióze.

Absolútna odolnosť proti kučeravosti zatiaľ neexistuje a aj pri odrodách, ktoré majú zvýšenú odolnosť proti tejto chorobe, sa odporúča ochranu vykonávať. Kučeravosť broskýň je pre mnohých pestovateľov stálym postrachom. Patrí medzi najzávažnejšie hubové choroby. Jednou z príčin, prečo záhradkári majú strach z tejto choroby, je aj nedostatočná znalosť biológie patogéna – čiže huby Taphriny deformans, ktorej vyhovuje studené a vlhké počasie. Spóry sa šíria pomocou vetra alebo dažďa, padajú na výhonky a do puklín na kôre, kde aj prezimujú.

Pri silnejšom výskyte, pri ktorom je postihnutá väčšia časť listov, dochádza už koncom jari k opadaniu značného počtu chorých listov, čo máva za následok silnú redukciu počtu plodov alebo aj totálnu škodu. Je preto samozrejmosťou, že pestovatelia sa usilujú túto nebezpečnú chorobu potlačiť. Tu si treba uvedomiť, že patogén prezimuje spórami na kôre mladých konárikov a v púčikoch broskýň, sčasti ukrytý pod obalovými šupinami. Na jar pri pučaní broskýň sú spóry obyčajne dažďovými kvapkami zmývané do otvárajúcich sa pukov. Tu v kvapke vody vyklíčia a pri teplote nad 7 °C infikujú mladé, ešte nerozvinuté lístky otvárajúcich sa pukov. Za suchého počasia sa infekcia nešíri, takže sa choroba nevyskytuje.

Staršie už rozvinuté listy veľkosti 1 až 1,5 cm sú proti infekcii odolné. V infikovaných listoch prebieha vývin choroby nezávisle od vonkajšieho prostredia, až na teplotu. Nemožno ho už potom ovplyvniť ani chemickým zásahom. Asi koncom mája vývoj huby končí, na vrchnej strane napadnutých listov sa z vreciek uvoľňujú askospóry. Tieto dopadajú na kôru konárov a letorastov, na šupiny pukov, kde pretrvávajú až do nasledujúcej vegetácie, aby za priaznivých podmienok počas pučania opäť vyvolali infekciu. Takto sa cyklus choroby opakuje.

Intenzita výskytu kučeravosti broskýň býva v jednotlivých rokoch rozdielna. Okrem odrodovej odolnosti rozhodujúcu úlohu tu hrajú poveternostné podmienky vo fenofázach pučania až kvitnutia broskýň. Daždivé a vlhké počasie s dlhotrvajúcimi hmlami a s teplotami nad 10 °C výskyt choroby len podporuje. A ako sme už spomenuli, suché a teplé počasie jej výskytu bráni.

Jedinou možnosťou účinnej ochrany je chemický boj čiže postrek fungicídmi v pravom okamihu. Treba vystihnúť také obdobie vývoja púčikov, v ktorom sú infekčné zárodky dobre prístupné účinku fungicídnych látok. Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že toto obdobie býva v čase otvárania púčikov, keď sa začínajú objavovať a pomaly z púčika vysúvať špice lístočkov.

Pre voľbu termínu postreku je rozhodujúca fenofáza a nie kalendárny dátum. Vývin broskyne začína pučaním vegetatívnych pukov na jednoročných výhonkoch. O niečo neskôr (asi o 3 až 5 dní) začínajú pučať kvetné terminálne puky. Optimálny termín na ošetrenie proti kučeravosti je, keď sa začnú zväčšovať – nalievať terminálne puky, bez ohľadu na kalendárny dátum. Podmienkou je suché, bezveterné počasie, s teplotami 7 – 10 °C. Postrekovou zmesou musíme pokryť každý štvorcový centimeter kôry mladých konárikov a púčikových šupín.

Úlohou chemickej ochrany je prerušenie reťaze infekcie zničením spór patogéna skôr, ako nainfikuje lístky otvárajúcich sa pukov. Keď sú už lístky vypučané a príznaky choroby zjavné, akýkoľvek zásah fungicídom je už neúčinný a teda zbytočný.

Fungicídne ošetrenie sa vykonáva každý rok bez ohľadu na výskyt choroby v predchádzajúcej vegetácii. Postrek možno vykonať v širokom časovom rozpätí – na jeseň po opade listov, zvyčajne v novembri, alebo vo februári pred pučaním broskýň. Pri použití meďnatých fungicídov je účinnosť v oboch termínoch približne rovnaká. Ak sa rozhodneme pre predjarný postrek, termín sa spresňuje na štádium zväčšovania sa terminálnych pukov. Použitím účinného fungicídu a kvalitnou aplikáciou môžeme už jedným ošetrením uchrániť broskyne pred chorobou. Ošetrenie po vypučaní broskýň už nie je potrebné. Podobne odtrhávanie napadnutých listov je zbytočným zásahom. Silne napadnuté stromy s predčasným opadom listov na podporu znovuolistenia prihnojíme slabšou dávkou dusíka so závlahou.

Na základné ošetrenie sa odporúčajú fungicídy na báze medi, napr. Kuprikol 50, Champion 50 WP. Pre ich dezinfekčný účinok na mrazové poškodenia, ako aj účinnosť proti bakteriálnej rakovine a chrastovitosti sú vhodnejšie pre jesenné ošetrenie. Na predjarné ošetrenie si zvolíme radšej niektoré z organických fungicídov, napr. Delan 700 WDC, Dithane DG, Novozir MN 80 alebo nám poradia v špecializovaných poľnohospodárskych lekárňach.

Druhé ošetrenie (asi týždeň po začiatku pučenia) sa odporúča iba v prípade, že neboli dodržané podmienky aplikácie a po vypučaní prevláda daždivé počasie. Vtedy treba ošetrovať iba náchylné odrody broskýň niektorým z organických fungicídov. Vhodné sú postrekovače s väčšími otvormi, produkujúce väčšie kvapky zmesi.

Ľ. S.

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs

Napísať komentár

5 komentárov

  1. Peter Gerši november 17, 14:00

    Mám broskyňový sad a v ňom mladé trojročné broskyne. Každý rok nasadia
    veľa plodov. Mali by sa preriediť ?
    A na koľko ?

    Odpovedať na tento komentár
    • dorcova november 17, 20:30

      Naša redaktorka Ľubica Sýkorová odpovedá:
      Vážený pán Gerši,
      podľa názoru mnohých odborníkov prebierka plodov patrí medzi najdôležitejšie práce v ovocnom sade. Robíme ju aj pri broskyniach a marhuliach. Počas júnového opadu síce časť plodov prirodzeným spôsobom opadne, no ostávajúce množstvo plodov býva často nadbytočné. Bez prebierky by tieto plody dozreli, ale boli by malé a nekvalitné.Okrem toho, bez prebierky môže dôjsť k nežiadúcej striedavej rodivosti, k šíreniu chorôb a škodcov. Prebierka pri pestovaní broskýň sa môže robiť regulačným rezom (rez kvetných pukov sa robí v období kvitnutia a broskyňa je orezaná správne, keď sa zreže až 60 % týchto pukov – tento rez sa však používa menej); prebierka ručne sa robí v období, keď plody majú veľkosť lieskového orecha. Na každom dlhšom jednoročnom výhonku sa ponecháva 5 až 6 plôdikov vo vzdialenosti 8 až 10 cm od seba. Čiže konkrétne v prípade broskýň je to na šírku dlane. Po tejto základnej prebierke sa robí aj prebierka opravná, kedy sa odstraňujú aj poškodené plody. Chemická prebierka sa robí len vo veľkosadoch.

      Odpovedať na tento komentár
  2. Debnár október 25, 15:07

    Na jar som postriekal celý strom roztokom “Sulka” v koncentrácii 10 l vody, 2,5. deci Sulky .Takú kučeravosť listov a nakoniec aj glejotok na konároch som ešte nevidel .V lete som sa snažil napadnuté listy odstrániť.Neviem či som urobil dobré.Potom sa tento glejotok preniesol aj n aplody a z úrody som nemal nič.Poraďte prosím.

    Odpovedať na tento komentár
  3. Bachár október 26, 17:48

    Dobrý deň, pred tromi rokmi som v lokalite kopaníc Stará Turá zasadil o.i. ovocných stromkov aj tri broskyne – Redhaven, Halehaven a Suncrest. Dve z nich uschli po 2. roku výsadby, zostal len Redhaven a t.r. na jar krásne rozkvitol. Keďže sused v tom čase postrekoval (zrejme meďnatým prípravkom) marhule a broskyne, postriekal aj moje marhule a spomínanú broskyňu, ktorá bola
    v plnom kvete. O týždeň, keď som prišiel do sadu, broskyňa bola úplne bez kvetu a akejkoľvek zelene, vyzerala jak spálená. Sused tvrdil, že to v žiadnom prípade nemohlo byť spôsobené postrekom, ale najskôr podmočením, pretože v tom období pretiekla voda zo studne nachádzajúcej sa na susedovom pozemku vo vzdialenosti asi 20 m od broskyne a to na mieste vyvýšenom, nakoľko ide o svahovitý terén. Čo môže byť príčinou “uhynutia” broskyne ? Ďakujem za odpoveď.

    Odpovedať na tento komentár
Zobraziť komentáre

Napísať komentár

PODMIENKY POUŽÍVANIA
Komentáre, ktoré obsahujú vulgárne, urážlivé, rasistické alebo šovinistické odkazy nebudú zverejnené. Prosíme čitateľov, aby pri písaní komentárov dbali na pravopisné pravidlá. Komentáre napísané veľkými písmenami nebudú zverejnené. Názory vyjadrené v komentároch predstavujú osobnú mienku autora komentára a nekorešpondujú s názormi redakcie Hlasu ľudu. *

Najnovšie komentáre

  • Jaro

    Jaro

    Toto ste chceli Slováci, toto? Aby vám reč zanikla, tlač a slovenské slovo? A čo ste čakali, keď ste si…

    Zobraziť článok
  • Jasna

    Jasna

    Nak sa nezhovarame o kadrovani aj kto chodil po obci nahovarat ludi za koho abi hlasovali.Jedna rodina na čele,ktora bola…

    Zobraziť článok
  • jasnovidec

    jasnovidec

    už dávno čanak nemá takú silu ako v roku 1992 ked mu voliči verili. sklamal, lebo bol pri moci a…

    Zobraziť článok
  • Jan

    Jan

    Canak deli sendvice a je separatista ako vecina slovakov seliakov preto hlasi v Petrovci. V hlavach gazdov seliakov sa sniva…

    Zobraziť článok
  • spolu žiť

    spolu žiť

    Mali by byť všetci traja Slováci, alebo aspoň dvaja ak sa pozeráme na tú etnickú proporciu na úrovni lokálnej samosprávy.

    Zobraziť článok