Od reforiem po perspektívy

1.feb 2013

Z tematickej debaty

Z DEBATY NA TÉMU ROZPRÁVAJME SA O EURÓPE

Ako študovať, zamestnať sa alebo sa zaoberať dobrovoľníckou prácou v Európskej únii, ktoré povolania sú najhľadanejšie, čo by členstvo pre nás znamenalo, kde práve sme, čoho sa musíme zriecť, je tá cesta ozaj tá pravá pre nás… – na desiatky uvedených a podobných otázok, ktoré im kládli stredoškoláci z Belehradu, Nišu, Leskovca a Čačku, odpovedali 24. januára v belehradskom Dome mládeže vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Vincent Degert a minister osvety, vedy a technologického rozvoja Žarko Obradović. Príležitosťou k tomu bola prezentácia publikácie Múdra voľba – Európsky denník 2012 – 2013, ktorého vydanie v srbčine financovala Delegácia Európskej únie v Srbsku. Tento denník v 23 rečiach používa takmer päť miliónov žiakov v 27 členských štátoch EÚ a Srbsko je aj ďalej jedinou krajinou mimo EÚ, v ktorej vyšiel.

Minister Obradović na debate Rozprávajme sa o Európe podotkol, že je Srbsko podľa svojej vzdelávacej sústavy už (sú)časťou EÚ, ako aj nutnosť permanentného, celoživotného vzdelávania. Podľa neho, keďže rokovania o členstve potrvajú niekoľko rokov, je veľmi dôležité, aby mladí boli informovaní o tomto procese. Niektorí zo žiakov nastolili zase otázku, prečo sa toľko hrnieme do únie, keď aj tam viaceré štáty trápi viacročná kríza, čo spôsobilo, že už pochybujú o oprávnenosti vlastného členstva.

„Preto, lebo inakšia a lepšia alternatíva vlastne nie je,“ bolo podstatou odpovede ministra, „lebo máme prianie a záujem stať sa členom EÚ, lebo je únia naším najdôležitejším zahraničnoobchodným partnerom, lebo členstvo znamená určitý systém hodnôt v spoločnosti a štáte, ako aj vyšší štandard obyvateľstva.“

Obálka Európskeho denníka

Vincent Degert tiež hovoril o hodnotách, slobodách a zásadách pôsobenia únie, ako aj o skúškach, ktoré sú pred nami. Jednou je reforma justície, druhou boj proti kriminalite a korupcii, treťou normalizácia vzťahov s dočasnými inštitúciami moci v Prištine, štvrtou lepšie a prajnejšie podnikateľské ovzdušie. Je názoru, že je členstvo v únii záležitosťou voľby každej krajiny a nie osudu, že vstup znamená nutnosť rešpektovať stanovené pravidlá a plniť určené záväzky, ako aj možnosť mať osoh z práv a výhod členstva. Zároveň odkázal stredoškolákom, že v našich pomeroch práce budúcnosti môžu byť najmä v oblasti poľnohospodárstva, strojárstva, obnoviteľných zdrojov energie, dopravy, nových technológií…

Hoci pôvodne stretnutie a debata mali trvať hodinu a čosi, nakoniec si vyžiadali približne dvakrát toľko času. Nebyť záväzkov dvoch hlavných aktérov, zrejme by trvali aj dlhšie. Ozaj, koľko toho vlastne vieme alebo nevieme o Európskej únii?

                                                                                                    O. Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs