Odtajnenie pokladov

12.mar 2013

Minister Sulejman Ugljanin (vpravo)

Z REGIONÁLNEJ KONFERENCIE AGROBIZNIS V JUHOVÝCHODNEJ EURÓPE

Stovky účastníkov, desiatky expertov, viacerí predstavitelia vlády a EÚ: je to stručný obraz štruktúry aktérov nedávnej regionálnej konferencie o agrobiznise ako prírodnej a investičnej značke juhovýchodnej Európy. Prebiehala v Kongresovom stredisku Sava v Novom Belehrade ako ďalšie potvrdenie nespočetnekrát (z)opakovanej skutočnosti: že sa nielen v živote, ale aj v ekonomike treba opierať o to, čo je reálne a o čo sa môže. V konkrétnom prípade o pôdohospodárstvo, ktoré celé desaťročia úspešne absorbuje a amortizuje všetky krízové otrasy, ktorým sme dodnes vystavení.

Čosi v tom zmysle naznačil aj minister bez kresla Sulejman Ugljanin, ktorý podujatie úradne otvoril, slovami, že sú práve nevyvinuté oblasti – ide o 46 obcí, v ktorých žije takmer milión obyvateľov – tým skrytým pokladom, ktorý načim vedieť využiť. Lebo sú taktiež zložkou poľnohospodársko-priemyselného a turistického komplexu, ktorý môže byť lákavým investorom, najmä zahraničným. Rokujúc o prírodných, trhových a investičných potenciáloch rozvoja agrobiznisu v regióne, o možnostiach úhrnného a simultánneho pôsobenia viacerých hospodárskych odvetví, o opatreniach na prilákanie investícií do úseku poľnohospodárstva, o spätosti výroby zdravých potravín s turizmom, aktéri konferencie vlastne zase, zrejme nie prvýkrát, zaklopali na dvere väčšieho porozumenia zainteresovaných doma a v cudzine, bez ktorého ťažko očakávať ráznejší pohyb vpred.

Štátny tajomník Danilo Golubović

Štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva Danilo Golubović sa osobitne sústredil na budúce sedemročné obdobie spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ v podmienkach krízy, vyvodzujúc závery na tému, ako táto bude vplývať na nás. V danom kontexte podotkol, že sa dve pätiny právnej legislatívy týkajúcej sa začlenenia do EÚ vzťahujú práve na otázky vidieckeho rozvoja, bezpečnosti potravín a vôbec poľnohospodárstva. Hovoril tiež o niektorých tunajších praktikách v minulosti, ktoré nás draho stáli a pramenili v tom, že sme skôr viedli politiku v poľnohospodárstve ako poľnohospodársku politiku. Zmienil sa taktiež o viacerých motivačných opatreniach u nás, menovite o podnetoch pre hydinárstvo, dobytkárstvo, rybárstvo, včelárstvo a produkciu organických potravín.

S jeho výkladom súviseli i ďalšie slová prezentované šéfom úseku pre európsku integráciu Delegácie EÚ v Srbsku Freekom Anmaatom, ktorý prioritný význam zlaďovania našej poľnohospodárskej politiky s európskymi štandardmi objavil v tom, že ide o vhodný spôsob, aby štát prostredníctvom podnetných opatrení umožnil rast kvality produktov, zároveň i ich výraznejšiu konkurencieschopnosť na trhu európskom a svetovom. Známy expert prof. Dr. Miladin Ševarlić z Poľnohospodárskej fakulty v Belehrade je tiež toho názoru, že je agrobiznis tohto storočia nepredstaviteľný bez vedy, uplatnenia súčasných agrotechnických opatrení a väčších investícií.

Ak treba hľadať podstatný spoločný menovateľ nás s vyvinutým svetom, tak je jeho jadrom skutočnosť, že je okrem informačno-komunikačných technológií a energie, kde tiež máme isté predpoklady a príležitosti, ktoré nesmieme premárniť, aj poľnohospodárstvo v tom trojlístku najdôležitejších globálnych ekonomických a investičných segmentov. To treba potenciovať hlavne kvôli tomu, aby sme sa zase neocitli na chvoste dianí v odvetví, kde máme aj čo povedať, aj čo iným ukázať a dokázať. Na ilustráciu toho minister Ugljanin použil známe prirovnanie o kvalite našej pôdy: je taká, že keď do nej na jar hodíš gombík, do jesene máš kabát. Ak si ho totiž zaslúžiš tvrdou prácou.

                                                                                                        O. Filip

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs