Ohnivé nebesá štedrého maestra

26.mar 2013

„Na tom, ktoré farby používal vo svojej maliarskej činnosti náš otec má veľké zásluhy vlastne naša mama. Keďže ocino pracoval, poslal matku do Belehradu kúpiť farby podľa jej výberu. Ona mu kúpila hnedú, žltú, oranžovú, prísvity, ktoré dominovali v celej jeho maliarskej činnosti,“ rozprávali Blaženka Tulićová a Helena Damjanovićová, dcéry Ondreja Pilcha pred vernisážou olejomalieb tohto umelca v Galérii insitného umenia.

Vzhľadom na to, že počasie vôbec nežičilo sa vo štvrtok 21. marca v kovačickej obrazárni zoskupilo dosť ctiteľov jeho umenia, kolegov – členov galérie a rodiny z Vojlovice, Pančeva, Padiny a Kovačice.

Jedna z povestných malieb Ondreja Pilcha Rybačka (názov foto: Malba Ondreja Pilcha Rybacka)

Úvodné slová na slávnostnom otvorení patrili Márii Raspírovej. Riaditeľka najznámejšej kultúrnej ustanovizne v Obci Kovačica oboznámila prítomných, že výstava obrazov Ondreja Pilcha bola naplánovaná vlani k dvadsiatemu výročiu jeho úmrtia, ale sa pre technické príčiny posunula na marec. Raspírová vyzdvihla, že Pilch prvýkrát vystavoval ešte keď žil a pracoval v Petrovaradine. V roku 1974 sa stal členom Galérie insitného umenia.  Na Kovačickom októbri prvýkrát vystavoval v roku 1975. Takmer osemnásť rokov bol členom Galérie insitných maliarov v Kovačici. Tematicky sa venoval výlučne rybárstvu. Jeho rybárov na Dunaji, Tamiši či Tise poznali návštevníci viac ako stopäťdesiat samostatných a kolektívnych výstav.

„Ondrej Pilch bol autor, ktorý v poslednom momente stúpil medzi kovačických maliarov prvej generácie. So svojim originálnym maliarskym prejavom mu patrí miesto medzi Paluškom, Jonášom, Kňaovicom, Chalupovou… Keď nám priniesol prvé obrazy v roku 1974, hneď sme videli, že máme pred sebou ešte jedného originálneho maliara,“ zdôraznil Jano Čech. Bývalý riaditeľ Domu kultúry v Kovačici a dlhoročný spolupracovník Ondreja Pilcha:

„Nášmu novému členovi galérie sme cez tieto pohľadnice pozreli rovno do duše a objavili sme tam realitu jeho minulého života, keď ako chlapec v Ostojićeve chodil rybárčiť s otcom na Tisu. Každý obraz bol rozprávkou o namáhavej rybárskej robote.“

Ondrej Pilch bol známy svojou štedrosťou a skromnosťou. Obrazy často daroval známym a spolupracovníkom. Veľa malieb vlastnil vo svojej súkromnej zbierke aj zberateľ a jeho kolega Martin Jonáš.

„Pilch nepatril do tej skupiny maliarov, ktorá sa medzi Kovačičanov prišla priživiť, on značke kovačickej insity len pomohol. Šlo o jeho spontánny výkrik duše, o čom svedčí plamenné nebo na obrazoch,“ prízvukoval taktiež Čech.

Už roky horlivý zberateľ obrazov kovačických výtvarníkov si spomenul, že maliar často hovorieval, že sú jeho obrazy práve také, lebo chytal ryby včas ráno a predvečer a vtedy obloha bola taká žlto-červená, kým halúzky na stromoch boli vždy popletené ako aj rybárska sieť.

Popri Chalupovej a Jonášovi Pilch bol jedným z troch maliarov, ktorí namaľovali trojmetrový megaobraz pre hotel Park v Kovačici, na čo bol právom hrdý. Vo svojom krátkom živote mal viac ako 25 samostatných výstav a účinkoval na vyše 120 spoločných výstav s kovačickými maliarmi. Jeho maľby videlo okrem iných miest Pančevo a Miláno, Belehrad a Bihać, Guča a Jagodina, Dubrovník a Split, Nový Sad a Sriemske Karlovce, Amsterdam a Hág, Viedeň a Caracas.

Podľa Slavomira Vojinovića, publicistu a znalca insitného umenia v Srbsku, Pilch „vedel nezvyčajnými a vzrušujúcimi tónmi na jeho obrazoch dosiahnuť mimoriadne svetelné efekty roky maľujúc život chudobných, veľkých bohémov – rybárov.“

Záber z vernisáže obrazov majstra štetca Ondreja Pilcha (názov foto: Zaber z vernisaze obrazov Ondreja Pilcha)

„Nezdedili sme otcov maliarsky talent. Ale výborne kreslia Igor a Sara Damjanovićovci a Luka Tulić, otcov mladší a starší vnuk a vnučka. Oco najčastejšie maľoval v neskorších večerných alebo včasných ranných hodinách. Mal osobitný kútik vo svojom bite na maľovanie. Tak, ako čo rybárčil za detských čias na Tise, aj na Tamiši sme mali čln s motorom a do tajov rybolovu zasvecoval i nás, keď sme boli malé,“ doplnili dcéry Blaženka a Helena.

Podľa kustódky Anny Žolnajovej – Barcovej okrem 19 obrazov z fondu Galérie insitného umenia, štrnásť olejomalieb na výstavu poskytla najbližšia rodina, tri maľby Stevan Lenhart a jednu rodina Kirićová. Expozíciu sprevádza i šesťstranový katalóg.

Vernisáž spríjemnili hudbou a spevom ľudový orchester Rosička a mužská spevácka skupina Boemi. V mene rodiny Ondreja Pilcha sa organizátorom výstavy na záver poďakovala dcéra Blaženka Tulićová.

Ján Špringeľ

 

 

KTO BOL ONDREJ PILCH?

Ondrej Pich sa narodil v roľníckej rodine v1938. roku v Ostojićeve. Základnú školu vychodil v rodisku, kde sa vyučil za kováča. Neskôr v Novom Sade a v Belehrade sa učil zámočníckemu remeslu. Bol vysokokvalifikovaným zámočníkom v pančevskom chemickom priemysle. Do 1962. roku žil v rodisku, v rokoch 1963 – 1967 v Petrovaradine a od 1968 až do svojej smrti v roku 1992 v Pančeve.

„Maliarstvom sa začal vážnejšie zaoberať počas svojho pobytu v Petrovaradine. Z novín sa dočítal o kovačických maliaroch. Keďže jeho vlastný brat žil v Kovačici, zoznámil ho najprv so svojim susedom Kňazovicom, potom so Sokolom a Paluškom. V roku 1972 namaľoval svoju prvú vážnejšiu olejomaľbu. Maľoval maľby na plátne, robil kresby, a to výlučne rybárske motívy so žiarivým koloritom,“ povedala o maliarovi kunsthistorička Jarmila Ćendićová.

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs