Osada insity – obec športu

29.mar 2013

Rukou kolorovaná grafika Martina Jonáša Na paličke k Aničke z cyklu Zimné radovánky

Juhobanátska Kovačica je sídlo obce známej zvlášť podľa insitných maliarov z Kovačice, Padiny a Uzdina. Samotnú Kovačicu na svetovej výtvarnej mape označujú za jedno zo stredísk insitného maliarstva. Kovačičania začali tvoriť ešte pred druhou svetovou vojnou neorganizovane, začiatkom päťdesiatych rokov aj organizovane, nechtiac sa napojujúc na novoobjavené insitné umenie začiatočníka – colníka Henriho Rousseaua a už vtedy začatej Chlebinskej insitnej školy. Keďže spomínaný trojlístok Kovačica, Padina a Uzdin má aj bohatú športovú tradíciu, sídlo obce preto ani v rámcoch športu nemôže bez kultúrnych obsahov so športovou tematikou.

Poľnohospodár Ján Sokol, ktorý spolu so strojným zámočníkom Martinom Paluškom tvorí zakladateľskú dvojicu kovačickej insity, na prvej samostatnej práci vo farbách – pastele predstavil futbalové ihrisko s brankárom a hráčmi v pestrých dresoch. O tom svedčia aj slová maliara Sokola, ktoré zaznamenal publicista Milivoje Mihajlović pre knihu Sedliaci maliari z Kovačice (vydavateľ Dom kultúry v Kovačici 1962).

Olejomaľba Jána Glózika Olymp(ij)ský mier

Jedným z autorov, ktorý sa na svojich plátnach v minulosti dotýkal športovej tematiky, je i Ján Kňazovic (1925 – 1985). V prvej knihe, ktorá hovorí o tzv. Kovačickej skupine insity Juhoslávia – umenie insitných (Jugoslavija – umetnost naivnih, vydavateľ PIZ Jugoslavija, Belehrad 1959) autora Ota Bihaljiho-Merina sa medzi prácami nachádza i čierno-biela reprodukcia Kňazovicovej olejomaľby z roku 1957 Na futbalovom ihrisku.

V roku 1994 je vydaná mapa grafík doyena insity Martina Jonáša Zimné radovánky. Grafické listy boli úradne predstavené – prostredníctvom Slovenského olympijského výboru – okrem iného i na ZOH ´94 v Lillehammeri, čím sa Martin Jonáš vďaka tejto grafickej mape stal pravdepodobne jediným predstaviteľom Juhoslávie z oblasti umenia na Zimných olympijských hrách v Nórsku v období kultúrnej blokády.

Bezprostredne po tom maestro Jonáš schystal pokračovanie grafickej mapy pod názvom Hry (kovačických) hier s tematikou letných hier v čase Jonášovho detstva v rovinatom Banáte. „Kde sa to, vlastne, náhlime?“ pýta sa Jonáš prostredníctvom osem grafík z tohto cyklu. Doba počítačov obrala a oklamala vtedajšie (aj terajšie) deti o čas hier.

Maľba Pavla Hajku Futbalové FrancúzskoPri príležitosti Medzinárodného roka športu a olympijských ideálov a stého výročia Prvého kongresu Medzinárodného olympijského výboru Ján Glózik, známy umelec strednej generácie maliarov insity, namaľoval olejomaľbu Olymp(ij)ský mier. Na obraze sa v popredí nachádza diskobolos, symbol športu a umenia. Za ním je chrám boha Dia, podľa jednej legendy zakladateľa olympijských hier a za chrámom boha Dia nachádza sa štadión. Podľa umelcových predstáv štadión sa zužuje, ako znak zbližovania národov a štátov na moderných hrách.

Pavel Hajko, takisto afirmovaný maliar strednej generácie, v spolupráci s organizátormi a realizátormi projektu, autorom tohto textu a Alianciou Juhoslávia – Francúzsko namaľoval cyklus olejomalieb pod názvom Futbalové Francúzsko, venovaný Majstrovstvám sveta vo futbale roku 1998 vo Francúzsku. Galský kohút, symbol Francúzska a jeho svetovej federácie, sa na Hajkových obrazoch prepletá so symbolom jeho známych obrazov s kohútom z Banátu v prvom pláne. Znamenia sú rozpoznateľné už na prvej maľbe: futbalové slnko, ktoré sa budí nad kohútom na Eiffelovej veži, má zasvietiť aj na modrom nebi vtedajších „plavih“.

V letných páľavách v druhej polovici 90. rokov 20. storočia zavítali k Chalupovej matičiari z Rače. Zuzana chystala naplno výstavu olejov v belehradskom Ruskom dome. Na obrazy menšieho formátu nakreslila futbalistov s nezvyčajným rozhodcom. Prísneho rozdeľovača pravdy vyzdobila do odevu renesančného romantika a namiesto rozhodcovskej udelila mu píšťalu ako hudobný nástroj. „Hundrú na mňa, že to tak nemá byť,“ sťažovala sa im. „Ale to tak má byť, je to Vaše videnie sveta vôkol nás, ako ste nám spomínali dávnu maľbu Koniec vojny, kde z lietadla padajúce kytice vystriedali ničivé granáty,“ presviedčal ju v opak dakto z hostí citujúc Rúfusa, že ide o „svet prekrásnych omylov, bez ktorého by sme boli iba unavenými robotmi“.

Pri príležitosti Majstrovstiev Európy v basketbale, ktoré prebiehali v Srbsku a Čiernej Hore, olejomaľbu na tému tohto populárneho športu nakreslila Zuzana Vereská.

Niekoľkí insitní maliari pri príležitosti podujatia Odkaz predkov (2007) a dvoch sympózií (jedno bolo venované JUDr. Jánovi Bulíkovi) namaľovali, ako talentovaný kovačický atlét beží a preteká sa s vlakom, známym v banátskych slovenských osadách ako Padinská Anča.

V rámci širšej turistickej ponuky Belehradu v predvečerných hodinách šiesteho júla 2009 malo byť na Univerziáde v Srbsku v strede vtedajšieho športového strediska Belville predstavené i insitné umenie Kovačice. Nestalo sa to a organizátori to odôvodnili prísnejšími opatreniami pre vtedajšiu chrípkovú pandémiu.

 

Svetová raketa s naším šamlíkom

Umelci a obyvatelia osád, v ktorých sa pestuje insita, sa chvália, že medzi zbožňovateľov slovenského vojvodinského insitného maliarstva a vlastníkov malieb patrí aj Pelé, najlepší futbalista sveta v minulom storočí.

Novak Ðoković so slovenským trénerom Mariánom Vajdom, ktorý si zastal na kovačický šamlík

Najčerstvejší príklad je – najlepší športovec Európy v rokoch 2011 a 2012! Novak Ðoković, ktorý je i jedným z najlepších športovcov na svete. Nole nacionale je tenisovou jednotkou už druhý rok za sebou. Zverenec slovenského trénera Mariána Vajdu doteraz získal šesť grandslamových titulov. So Srbskom i Davisov pohár. Na olympijských hrách v Pekingu si vybojoval bronzovú medailu, na vlaňajších v Londýne bol srbským vlajkonosičom. Je všestranný hráč. Každý povrch ovláda veľmi dobre. Bekhend po čiare mu je najsilnejším úderom. Je rýchlejší, precíznejší, čerstvejší a koncentrovanejší od svojich súperov, čo mu prináša výhodu v takmer každom súboji. Vynikajúci tenista s obrovskou sebadôverou a mentálnou silou, k tomu mimoriadne slušne vychovaný mladík, šoumen s raketou a bez nej, ľahko sa stal obľúbencom po celom svete. Nebolo inak ani 14. novembra 2012 v Bratislave na piatom Tennis Classic vo vypredanom Národnom tenisovom centre.

Štátny výbor pre nehmotné kultúrne dedičstvo Srbska navrhol prednedávnom na zápis do Reprezentačnej listiny nemateriálneho kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO osem návrhov z našej krajiny. Medzi nimi je  i Insitné umenie Slovákov v Srbsku. Výrazný podiel na tomto výsledku má Pavel Babka, riaditeľ Galérie Babka. Táto kovačická obrazáreň za pomoci Radmily Hrustanovićovej, veľvyslankyne Srbska na Slovensku, venovala na spomínanom podujatí omaľovaný šamlík Vieroslavy Svetlíkovej Novakovi Ðokovićovi, Ďalším trom účastníkom tenisovej šou aj jej maľby.

Podporí Novak Ðoković, veľvyslanec UNICEF, snahu, aby sa insita Slovákov v Srbsku dostala na listinu UNESCO? Jasot a úsmev vládcu svetového tenisu z darčeka z Kovačice svedčia, že jednoznačne – áno.

Ján Špringeľ

Snímky: Z vlastného archívu autora a archívu Veľvyslanectva Srbska v Bratislave

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs