Oslava jubilea reformácie

25.sep 2017

Oslava jubilea reformácie

Na úvod sa prihovoril Branislav Kulík, farár vojlovický

Rok 2017 v kresťanskom svete prebieha v znamení 500 rokov reformácie cirkvi, ktorú roku 1517 začal Dr. Martin Luther. V súlade s tým aj v cirkevných zboroch slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku prebiehajú početné slávnosti venované tomuto významnému jubileu a vo všetkých zboroch buď zasadili, alebo do konca roka zasadia strom reformácie.

Zasadili ho už aj vo Vojlovici pred budovou farského úradu, avšak spolu s cirkevným zborom Kresťanskej reformovanej cirkvi sa rozhodli, že jubileum reformácie oslávia spoločne a z tých dôvodov v sobotu 23. septembra vo Vojlovici bolo slávnostnejšie než obvykle.

Veriaci a ich hostia sieň vojlovického spomienkového domu vyplnili do posledného miesta. Svojou prítomnosťou ich poctili aj dôstojní páni biskupi SEAVC Samuel Vrbovský a Kresťanskej reformovanej cirkvi (KRS) Bela Halás, Mileta Radojević, vyslanec prezidenta Srbska Aleksandra Vučića, primátor mesta Pančevo Saša Pavlov, republikoví a pokrajinskí poslanci z Pančeva ako aj predstavitelia viacerych veľvyslanectiev európskych krajín v Belehrade. Medzi nimibol aj Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku. Do Vojlovice zavítali aj delegácie viacerých cirkevných zborov oboch cirkiev v čele so svojimi kňazmi.

Podnetnými slovami sa prihovoril aj d.p. biskup SEAVC Samuel Vrbovský

Na úvod zaspieval detský spevokol vojlovického SEAVC po čom v mene organizátorov všetkých pozdravil Banislav Kulík, farár vojlovický.

– Zoskupili sme sa, aby sme si pripomenuli 500 rokov od začiatku reformácie, ktorá navždy zmenila politické, hospodárske a sociálne pohľady kresťanského sveta, umožnila, aby idey humanizmu prenikli aj do cirkevného života, a čo je najdôležitejšie božie slovo prinavrátila do rúk obyčajného človeka. Keď hovoríme o 500 ročnici myslíme predovšetkým na zavesenie 95 výpovedí proti odpustkom na dvere kostola vo Witenbergu chtiac tým vyprovokovať diskusiu o početných nekresťanských a neľudských činoch, ktoré sa diali v stredovekej cirkvi. Žiadosť bola nielen aby sa napravilo, vylepšilo a reformovalo, cirkevné učenie, ale aj život každého veriaceho,-povedal na úvod farár Kulík.

Veriacim sa potom prihovorili aj biskupi dvoch cirkví Samuel Vrbovský, po slovensky a Bela Halász po maďarsky.

Dobrá spolupráca cirkví a štátu: dôstojní páni biskupi SEAVC Samuel Vrbovský (vľavo) a KRC Bela Halász (vpravo) v spoločnosti Miletu Radojevića, vyslanca prezidenta Srbska

– Je pekne spomínať na minulosť a veľké diela slávnych predkov. Skutočne tí slávni predkovia aj pre nás znamenajú veľa lebo vďaka im, ktorí sa v časoch proti reformácie nezdráhali opustiť svoje rodiská, aby išli do neznáma až na Dolnú zem, aby tu dostali väčšiu náboženskú slobodu a takto si mohli zachovať svoju vieru a reč, ktorou aj dnes hovoríme po vyše 250 rokoch oddelení od materského štátu, a ktorú si chránime práve vďaka reformácii, vďaka Lutherovi, ktorý hlásal, že služby božie sa majú konať v jazyku, ktorému rozumejú poslucháči, teda ľudia. Avšak nemôžeme sa chváliť len tým, že máme slávnych predkov, ale musíme pozrieť dopredu a opýtať sa ako ďalej. Reformácia znamená vlastne stále znova a znova spytovanie sa každého človeka, lebo reformácia oslobodila ľudí, umožnila im, aby slobodne mysleli a rozhodovali o veciach viery. A práve preto, keď sa pýtame ako ďalej musíme si uvedomiť, že reformácia pokračuje a že jedinou podmienkou je, že ak chceme sa očistiť, očisťme sa od hriechov, ak chceme sa obnoviť, obnovujme sa na mysli, v srdci a vo svojom konaní, a ak chceme sa navrátiť vráťme sa k písmu svätému, – povedal okrem iného d. p. biskup SEAVC.

Vojlovičanom a všetkým veriacim k úctyhodnému jubileu zablahoželal aj vyslanec prezidenta Srbska Mileta Radojević, riaditeľ správy pre spoluprácu s náboženskými spoločenstvami, a konštatoval, že reformácia kresťanom darovala významné výdobytky bez ktorých by život modernej civilizácie nebol možný.

Zaspieval aj spevokol Kresťanskej reformovanej cirkvi

Je to predovšetkým náboženská tolerancia a spolunažívanie ľudí rozličných vierovyznaní. Zdôraznil význam ekumenickej spolupráce, ktorú začali práve reformované cirkvi a neskoršie sa im pripojili aj pravoslávne a katolícka. Spomenul si aj na akademickú spoluprácu vysokých bohosloveckých škôl SPC a bohosloveckých fakúlt reformovaných cirkví a ako osobitnú kapitolu vyzdvihol pomoc, reformovaných cirkví SPC počas ateistického režimu.

Slovenská evanjelická a Kresťanská reformovaná cirkev predstavujú silné duchovné pevnosti svojich veriacich a dávajú svoj výnimočný prínos dobrým vzťahom medzi vierami pôsobiac na poli ekumenickej spolupráce medzi cirkvami, ale aj širšie na spolupráci medzi všetkými ľuďmi dobrej vôle, – povedal Radojević. – Štát vynakladá úsilie, aby obom cirkvám, ako aj všetkým iným v Srbsku, umožnil aby v súlade s Ústavou a zákonom mohli vyjadrovať svoju vieru, pestovať svoje kultúrne zvláštnosti, kultúrnu, náboženskú a národnostnú identitu a aby v láske žili so všetkými, ktorí žijú na týchto priestoroch.

– Pre nás je toto veľký deň. Oslavujeme spolu so Slovákmi, Srbmi a inými národmi. Cirkev nikdy nebola izolovaná. Pôsobíme verejne. My sme súčasťou tohto štátu, tejto spoločnosti, tohto mesta a modlíme sa a pracujeme tak, aby nám všetkým bolo lepšie. Prial by som si, aby moje deti a vnúčence dožili lepšie zajtra. Tomu musí prispievať aj cirkev, – poznamenal Bela Halász.

Program osláv obohatili spevom aj spevokoly oboch vojlovických cirkevných zborov a po slávnosti si prítomní mohli pozrieť aj prvú samostatnú výstavu ručných prác, obrazov, výšiviek, kraslíc, brúseného skla Vojlovičanky Zuzany Čriepkovej, ktorú nainštalovali v miestnostiach Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vojlovici.

V. HUDEC
V. HUDEC

VLADIMÍR HUDEC (1957)
S Hlasom ľudu začal spolupracovať roku 1979.
Prvý príspevok zverejnil v mládežníckom časopise Vzlet.
V Hlase ľudu sa zamestnal roku 1988 ako novinár – dopisovateľ a na tom pracovnom mieste zotrváva aj v súčasnosti. Pravidelne sleduje a píše o udalostiach a živote v rodnej Hajdušici, ako aj o spoločensko-politickom a hospodárskom živote v obci Plandište.
V sledovaní života v banátskych slovenských osadách sa zameriava na podmienky žitia, čiže komunálnu problematiku, ale sleduje aj (poľno) hospodársky, kultúrny, cirkevný, športový a vôbec spoločenský život.
Kontakt: hudec@hl.rs