Pestovanie horčice bielej a horčice čiernej (3)

10.máj 2013

RASTLINNÁ VÝROBA

OCHRANA PORASTOV

Piliarka repková

Piliarka repková

Porasty horčice (bielej aj čiernej) v skorých fázach rastu a rozvoja sú slabým konkurentom burinám, ktoré môžu značne znížiť výnosy. Semeno niektorých burín sa len veľmi ťažko oddeľuje od semena horčice, čo môže spôsobiť obrovské problémy pri spracovaní, alebo značne znížiť trhovú hodnotu spracovaného semena. Dobrá ochrana pred burinami spočíva na kvalitnej predsejbovej príprave a plytkej sejbe, ktorá umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie.

Aby sme sa vyhli používaniu herbicídov, musíme klásť dôraz na preventívne opatrenia boja proti burinám (osevný postup, mechanický boj, sejba a pod.). Vynechanie hociktorého opatrenia negatívne vplýva na zníženie výnosov.

Horčica je citlivá na jednotlivé patogény húb a baktérií, najmä na nebezpečnú rakovinu koreňa (Olpidium brassiceae Wort., Pythium debaryanum Hesse), spálu (Peronospora brassiceae Guam), sivú hnilobu koreňa a čiernu hnilobu (Xanthomonas campestris Dow.). Najefektívnejším opatrením ochrany a prevencie pred chorobami je sledovanie histórie výskytu choroby, dodržiavanie osevného postupu a kontrola rastlín – nositeľov patogénov húb a baktérií na neobrábaných poliach a nepoľnohospodárskych pôdach, ako aj ošetrenie osiva pred sejbou. Medzi hostiteľov alebo ako zdroj infekcie rôznych chorôb patrí veľký počet širokolistých burín.

Horčicu na rovnakú parcelu sejeme po troch alebo viac rokoch. Zo skúseností väčšiny našich organických a konvenčných výrobcov vyplýva, že vo väčšine prípadov neboli zaznamenané väčšie ekonomické straty spôsobené najmä chorobami aj napriek tomu, že okrem dodržiavania osevného postupu neboli použité špeciálne opatrenia ochrany.

Veľké škody môžu spôsobiť insekty, preto je potrebná pravidelná kontrola porastov. Larvy piliarky repkovej (srb. repičina osa) – Athalia colibri a blyskáčik repkový (srb. repičin sjajnik) – Meligethes aeneus sú insekty, ktoré môžu na porastoch horčice spôsobiť obrovské škody. Insektom najviac vyhovuje teplé a slnečné počasie, naopak chladné a daždivé počasie spomaľuje ich aktivitu.

Pestovatelia horčice v južnom Banáte veľmi dobre vedia, že najväčšie nebezpečenstvo hrozí od piliarky repkovej, ktorej larvy pri veľkom výskyte už za niekoľko dní môžu spôsobiť holožery a zničiť celý porast. Sú dlhé 1,5 cm, hlavu majú čiernu, telo bledožltej až zelenej farby. Larvy žerú listy, súkvetia a aj zelené šešule. V našich podmienkach sa potvrdilo, že napadnutie týmto insektom je nevyhnutné najmä v období kvitnutia. Proti tomuto škodcovi sa musia najčastejšie urobiť dva postreky, ktoré sa musia urobiť v správnom termíne. Foliárne sa používajú prípravky, ktoré sú na to určené. V poslednom čase sa čoraz častejšie robia pokusy späté s biorozložiteľnými prípravkami na báze aktívnych látok z určitých rastlinných druhov. Pred každým postrekom sa musia upozorniť včelári, ktorí musia svoje úle previezť na bezpečné miesto.

 

ZBER, VÝNOSY A SKLADOVANIE

Blyskáčik repkový

Blyskáčik repkový

V južnom Banáte sa biela a čierna horčica zberá obyčajne v druhej dekáde júla. So zberom začíname skôr, ako šupky úplne dozrú a steblo sa začne sušiť. Pri mechanizovanom zbere horčice kombajnom môže dôjsť k obrovským stratám najmä vtedy, ak je porast prezretý alebo veľmi suchý. Aby straty boli čo najnižšie, potrebné je znížiť rýchlosť mlátiaceho bubna a rozpoliť počet latiek s prstami. Kombajnom sa kosí hneď zrána, pokým je ešte rosa a šupky elastické. Po zbere sa semeno dosuší a prečistí.

Väčšina pestovateľov dbá na to, aby pri vysokých teplotách nezačali so zberom priskoro kvôli vysokému percentu vlhkosti, ale zase ani neskoro, keď je už porast úplne suchý. Kombajny musia byť nastavené tak, aby sa semeno čo najmenej poškodilo a výmlat bol dokonalý. Rýchlosť bubna počas dňa sa musí meniť v závislosti od obsahu vlhkosti v poraste.

Výnosy horčice bývajú variabilné najmä kvôli rozdielom medzi odrodami, použitej agrotechnike a klimatickým podmienkam. V podmienkach južného Banátu v závislosti od spomenutých ukazovateľov výnosy varírujú okolo 1 000 kg/ha pri bielej horčici a 1 150 kg/ha pri čiernej horčici. Aby sme dopestovali čisté semeno, porasty horčice musia byť izolované najmenej 360 metrov.

Horčica biela

Horčica biela

Pozberové zvyšky horčice sú výborná ochrana pôdy pred eróziou. Pri priemernom výnose zrna 2 000 kg/ha získavame od 4 000 do 6 000 kg/ha suchých pozberových zvyškov, ktoré sa po zaoraní do pôdy menia na pôdny organický materiál.

Semeno horčice s obsahom vlhkosti do 9,5 % sa skladuje bezpečne. No z praxe vieme, že aj semeno s obsahom vlhkosti do 11 % sa dá bezpečne skladovať. Pri umelom dosúšaní je dôležité, aby teplota vzduchu nebola vyššia ako 60 °C. V niektorých prípadoch sa umelo dosúša iba vtedy, ak je vlhkosť semena po zbere vyššia ako 20 %. Finálny produkt je svetložltej farby, bez vône a štipľavej chuti.

(Koniec)

Dr. Vladimir Filipović

Inštitút pre výskum liečivých rastlín

Dr. Josifa Pančića Belehrad

preklad: Ľ. Sýkorová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs