Pestujeme cibuľové a hľuznaté rastliny

9.sep 2013

37obrnapr6kvetyVäčšina cibuľových a hľuznatých rastlín pri pestovaní vyžaduje slnečné umiestnenie alebo len ľahký polotieň. Rastliny pestované v takýchto podmienkach sú väčšie, krajšie a hlavne zdravšie. Do polotieňa sa vysádzajú len veternice (Anemone blanda), hľuznaté begónie, cyklámeny, modravka (Chionodoxa), tavolín (Eranthis), kandík (Erythronium), korunkovka strakatá (Frittilaria meleagris), snežienka (Galanthus nivalis), bleduľa (Leucojum), niektoré ľalie a scila (Scilla siberica).

Cibuľovým a hľuznatým rastlinám vyhovuje väčšina pôdnych typov, okrem suchých, piesočnatých pôd, pôd so štrkovým podložím, kde trpia v lete rastliny nedostatkom vlahy. Cibuľovinám sa nedarí ani na ťažkých a zamokrených pôdach. Najvhodnejšie sú piesočnato-hlinité, priepustné, neutrálne až slabo alkalické pôdy s vyšším obsahom humusu a živín. Pri príprave pôdy pre cibuľoviny sa treba vyvarovať pridávaniu čerstvého, nezotletého hnoja do pôdy, pretože spôsobuje zahnívanie cibúľ.

Pôdu pre cibuľové a hľuznaté rastliny treba zrýľovať do hĺbky minimálne 20 až 25 cm aspoň 10 až 14 dní pred plánovaným vysádzaním. Aj pre cibuľoviny, ktoré sa vysádzajú na jar, je lepšie pripraviť pozemok už na jeseň rýľovaním. Do ľahkých a vysychavých pôd sa môže pridať rašelina, ťažšiu pôdu zlepšia naopak pridané piliny, perlit, prípadne piesok.

Hĺbka a termín vysádzania závisí od jednotlivých druhov cibuľovín. Všeobecne, hĺbka vysádzania by mala zodpovedať asi dvojnásobku výšky cibule alebo hľuzy. Drobnejšie cibule teda treba vysádzať vždy plytšie ako tie väčšie. Na ťažších a hlinitých pôdach je vhodné zmenšiť hĺbku vysádzania asi o 2 až 3 cm, zatiaľ čo na ľahkých pôdach sa cibule sadia naopak asi o 2 až 3 cm hlbšie. Rovnako aj na čerstvých pokyprených a neuľahnutých záhonoch zasadíme cibule o niečo hlbšie. Výsadba cibuľovín v skupinách pôsobí vždy oveľa prirodzenejšie a estetickejšie ako riadková výsadba. Pri vysádzaní sa odporúča sadiť cibule do brázdičiek s rovnomernou hĺbkou. Pri vysadení do rôznej hĺbky sa cibule neskôr vyvíjajú nerovnomerne, majú rozdielnu dobu rastu a kvitnutia.

Vegetačné vrcholy cibúľ musia pri vysádzaní smerovať vždy kolmo nahor. Šikmo, alebo dokonca naopak vysadené cibule pučia vždy neskôr, nepravidelne, a vyrastajú z nich slabšie rastliny. Napr. veternice pri vysadení naopak väčšinou ani nevypučia a uhynú. Po výsadbe povrch záhonu urovnáme a výdatne zalejeme. Za slnečného počasia môžeme zálievku opakovať. Na jeseň vysádzané cibuľoviny stihnú v takom prípade do príchodu prvých mrazov dobre zakoreniť, na jar vysádzané cibuľoviny zasa rýchlejšie pučia a vyrastajú.

OŠETROVANIE RASTLÍN POČAS VEGETÁCIE

Po vypučaní rastlín treba povrch záhonu skypriť, čím sa zabráni tvorbe prísušku. Záhony treba tiež pravidelne odburiniť. Pre cibuľoviny je z burín nebezpečný najmä pýr plazivý (Agropyrum repens), ktorý dokáže prerásť zásobné orgány cibuľovín. Pri suchom počasí cibuľovinám prospeje zalievanie, najlepšie ráno alebo večer. V horúcom lete môže zálievka cez deň vyvolať rozličné defekty na vegetačných orgánoch rastlín. Pravidelné rozrušovanie prísušku počas vegetácie na povrchu pôdy kyprením umožní zabrániť premokreniu pôdy a následnému hnitiu cibúľ a hľúz. Po odkvitnutí rastlín treba čo najskôr odstrániť zvyšky kvetov a vyvíjajúce sa plody, čím sa docieli rast cibúľ a podporí sa násada bohatých a veľkých kvetov v nasledujúcom vegetačnom období. Asi mesiac pred prirodzeným ukončením vegetácie zálievku treba postupne znížiť a cibuľoviny tak pripraviť na obdobie vegetačného pokoja.

Pri sledovaní zdravotného stavu rastlín počas vegetácie si treba všímať najmä výskyt vírusových chorôb, ktoré sa prejavujú nepeknou mozaikou na listoch a kvetoch (neplatí pre niektoré odrody tulipánov, pri ktorých je mozaikové sfarbenie prirodzené). Takto napadnuté rastliny je najlepšie hneď zo záhona odstrániť. Vírusové infekcie prenášajú najmä vošky, proti ktorým sa používa niektorý z dostupných pyretroidov. Častým problémom pri pestovaní cibuľovín vo vlhkých podmienkach býva výskyt rozličných hubových chorôb. Proti hubovým chorobám sa bránime rozličnými širokospektrálnymi fungicídmi. Hľuzy sa odporúča aj pred výsadbou namoriť v roztoku fungicídu, ktorý ich dokáže počas vegetácie uchrániť pred napadnutím hubovým patogénom.

ZBER A PREZIMOVANIE

Po odumretí nadzemných častí rastlín prechádzajú cibuľové a hľuznaté rastliny do štádia vegetačného pokoja. Každoročne sa z pôdy vyberajú hľuzy neprezimujúcich cibuľových a hľuznatých rastlín, ako sú napr.: Anemone coronaria, Begonia, Canna, Dahlia, Freesia, Gladiolus, Iris X hollandica (v priaznivých podmienkach však prezimuje), a druhy vyžadujúce si letné uskladnenie – hyacinty, záhradné tulipány, citlivé kultivary botanických tulipánov, prípadne šafrany. Ostatné rody a druhy cibuľovín a niektoré botanické tulipány možno ponechať na stanovisku niekoľko rokov. Narcisy, ľalie a jesienky sa vyberajú z pôdy po troch až štyroch rokoch, keď sa rastliny výraznejšie rozmnožia a porast sa zahustí. Cibule a hľuzy sa vyberajú z pôdy ešte pred úplným odumretím nadzemných častí. Zásobné orgány treba opatrne vybrať rýľom, stonky, prípadne listy oddeliť hneď po zbere bezprostredne pri zásobnom orgáne. Včasným odstránením nadzemných častí sa takéto cibule udržia v dobrom zdravotnom stave. Výnimku tvoria len georgíny (Dahlia), ktorým treba ponechať zvyšných asi 10 cm všetkých starých bylí. Po vybraní z pôdy cibule treba zbaviť zvyškov zeminy mechanicky alebo opláchnutím. Pre cibule je veľmi dôležité následné starostlivé sušenie na vzdušnom mieste s prúdiacim vzduchom. Na slnku môžeme dosúšať iba na jeseň zberané druhy, treba ich však chrániť pred večerným chladom a raňajšou rosou. Cibule ľalií sa nesušia. Po usušení sa cibule namoria vhodným prípravkom, ktorý zabraňuje rozvoju hubových chorôb. Pri použití tekutých moridiel je dôležité nechať cibule následne dôkladne preschnúť.

Cibule, ktoré sa vysádzajú na jeseň, sa uskladňujú na suchom a vzdušnom mieste s teplotou 15 – 25 °C až do obdobia výsadby, pričom ich treba pravidelne kontrolovať a odstraňovať choré a nahnité kusy. Cibule a hľuzy druhov, ktoré sa vysádzajú na jar, treba uskladniť v bezmrazných, chladnejších, dobre vetraných priestoroch. Georgíny vyžadujú pri uskladnení miernu vlhkosť, ktorú im zabezpečí trocha suchšej rašeliny či piesku, na ktoré sa hľuzy pri zimovaní položia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné dokonalé vetranie skladovacieho priestoru.

Ľ. S.

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs