Počet žiakov klesá; zvýšia ho nové odbory?

5.apr 2017

Počet žiakov klesá; zvýšia ho nové odbory?

V 11 predškolských ustanovizniach v Srbsku sa vyučovanie realizuje aj po slovensky. Novinka je, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny finančne podporuje isté prostredia, v ktorých sa slovenčina aj v PU ponúka ako tzv. voliteľný predmet: v Novom Sade, Báčskej Palanke, Čelareve a Bielom Blate. Pribudli novinky aj v niektorých základných školách: v Laliti a najnovšie i v Maglići odštartovalo fakultatívne vyučovanie slovenčiny.

NRSNM za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí finančne podporuje (na základe zmluvy) vychovávateľky, ako i didaktické pomôcky. Je to projekt, ktorým NRSNM chce zabezpečiť budúcich školákov, ktorí budú chodiť na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry. Vyučovanie v slovenskej reči sa už celý rad rokov koná v 17 základných školách, v slovenských triedach, pričom sa v 37 základných školách vyučuje slovenčina s prvkami národnej kultúry ako voliteľný predmet (úhrnne je tu 667 žiakov). Keď ide o stredné školy, celkovo je 382 žiakov v slovenských triedach, z toho 265 v gymnáziách v Kovačici a Petrovci a 117 v Strednej zdravotníckej škole 7. apríla v Novom Sade. Na Oddelení slovakistiky FF v Novom Sade v decembri bolo 15 študentov slovenského jazyka a literatúry. Okrem toho je približne 60 študentov iných odborov, ktorí si volia slovenčinu ako voliteľný predmet, a sú tu aj študenti Vysokej odbornej školy pre vychovávateľov.

Je zrejmé zmenšovanie počtu tried, t. j. ich zlučovanie, čiže vytváranie kombinovaných tried. Zároveň klesá aj počet žiakov v školách a slovenských triedach. Školy s vyučovacím jazykom slovenským navštevuje 2 595 žiakov (v 1. ročníku je ich 297 a vo 8. je 347) a ešte 39 žiakov sleduje vyučovanie po slovensky v triedach pre deti s osobitnými potrebami. Roku 2008 sme evidovali zhruba 3 264 žiakov ZŠ; znamená, že ich počet klesol viac než o 600. Najväčší problém robí odsťahovanie celých rodín na Slovensko a teda aj žiakov. Po podrobnom prehľade situácie, ktorý nám úvodom rozhovoru poskytla koordinátorka Výboru pre vzdelávanie v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny Svetlana Zolňanová, pýtame sa ju, či vie, koľko je teraz slovenských študentov a stredoškolákov zo Srbska na Slovensku.

„VPV presný údaj nemá. Skutočnosť je taká, že každý rok dostaneme 120 – 125 žiadostí o štipendiá. Prvákov je vždy najviac, zhruba 80, takže akási orientácia vyplýva aj z uvedeného. V Starej Turej na Slovensku je v štyroch ročníkoch zhruba 50 žiakov odtiaľ a vlani sa v Dolnom Kubíne do SŠ zapísalo 20; jednotlivci sú žiakmi stredných škôl aj v Banskej Bystrici, Trnave… Práve táto skutočnosť podnietila uvažovať o tom, aby sa na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci skúsilo otvoriť práve tie odbory, o ktoré sa naši žiaci uchádzajú na Slovensku, kde Stará Turá ponúka niekoľko odborov z informatiky a Dolný Kubín – remeslá.“

„PRÍPAD“ GYMNÁZIA V PETROVCI

Otázka možnosti založenia nových odborov (kuchárskeho technika a informatika, t. j. administrátora počítačových sietí) na GJK vyvolala rozruch v časti tunajšej slovenskej verejnosti. Na marcovej schôdzi sa členovia VPV vyjadrili iba letmo. V decembri ste sa touto záležitosťou zaoberali podrobnejšie. Aké argumenty sú na skutok, ktorý hrozí zmenou klasického gymnázia v Petrovci na všeobecnú či zmiešanú strednú školu?

Svetlana Zolňanová, koordinátorka VPV NRSNM (Foto: J. Bartoš)

„Keď ide o zákonnú procedúru, návrh na otvorenie tried so slovenskou vyučovacou rečou podáva škola. Má to mať schválené učiteľskou radou a školským výborom. Potom NRSNM dá, alebo nedá súhlas na otvorenie niektorej slovenskej triedy; takýto súhlas rada poskytuje každý rok na otvorenie slovenských tried na gymnáziách v Petrovci a Kovačici, ako i v zdravotníckej škole v Novom Sade. Nakoniec celú školskú sieť verifikuje Zhromaždenie AP Vojvodiny a treba mať na zreteli, že na otvorenie novej triedy je potrebný i súhlas rezortného ministerstva.

Riaditeľka GJK na decembrovej schôdzi VPV prezentovala návrhy na otvorenie strednej ekonomickej štvorročnej školy (odbor kuchársky technik) a informatickej (vtedy bola reč o informatike pre nadaných žiakov na gymnáziu v Belehrade). VPV dal riaditeľke GJK zelené svetlo, aby konala ďalej, ako i riaditeľke Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, aby pátrala po možnosti otvorenia nového odboru v slovenskej reči, keďže sa tam vlani v septembri do 1. ročníka zapísalo len 18 žiakov. Vychádzalo sa tiež z prieskumu o tom, koľko žiakov slovenskej národnosti sa za posledných 5 rokov zapísalo na ekonomické odbory v Srbsku. Obávame sa, že malý počet žiakov, ktorí prejavujú záujem o školenie v gymnáziách, môže viesť k zatvoreniu ďalších tried; ako je známe.“

V akej fáze je teda celá záležitosť? NRSNM sa zatiaľ k tejto veci nevyjadrila; kedy by to mala urobiť?

„Teraz je potrebné v prvom rade verifikovať školu, teda overiť si, či GJK spĺňa všetky podmienky na otvorenie nových odborov, vrátane kádrových otázok, a potom zostáva čakať, či sa zapíše tých 15 žiakov na nové odbory. Riaditeľka teda pracuje na verifikácii priestoru.“

VPV dal riaditeľke GJK zelené svetlo, aby konala ďalej, ako i riaditeľke Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, aby pátrala po možnosti otvorenia nového odboru v slovenskej reči.     

Nechce to aj zmenu štatútu a mienku širšej verejnosti?

„Áno, potrebná je aj zmena štatútu, na ktorú tiež súhlas poskytuje aj NRSNM. Na otvorenie nových odborov musíme však mať predovšetkým priestory, adekvátnych profesorov, učebnice (zvažuje sa možnosť ich dovozu pre odborné predmety z materskej krajiny). Pravdaže, potrebujeme učebné osnovy. Pre všetky predmety učebné osnovy pre slovenčinu už jestvujú (tie, ktoré sa uplatňujú v strednej zdravotníckej škole) a pre trojročnú školu ich odborný tím VPV práve vypracúva.“

Všetko to si vyžaduje aj nové náklady. Kto ich bude znášať?

„Keď ministerstvo schváli otvorenie triedy, tým si preberá aj zabezpečenie platov pre učiteľov, ktorí v novej triede budú pracovať. Preto hovorím, že je tu možnosť dopĺňania noriem už zamestnaných učiteľov pre všeobecné predmety, ako i možnosť nového zamestnávania. Pokiaľ ide o priestor, existujú kabinety informatiky a pre kuchárov je k dispozícii kuchyňa školského domova a kuchárka s patričným odborným vzdelaním.“      

Myslíte si, že GJK vyčerpalo všetky možnosti na zvýšenie záujmu žiakov o zápis do 1. ročníka?

„Máme na zreteli, že na jednej strane gymnáziá by mohli zvýšiť záujem o zápis žiakov zvýšením kvality úrovne vyučovacieho procesu. Druhou cestou je otvorenie nových odborov s cieľom zachrániť školy, aby sme nemuseli mať dvojjazyčné triedy alebo že neotvoríme slovenskú triedu. Vo chvíli, keď ponúkame pre výučbu v slovenčine otvorenie 60 miest v Petrovci a po 30 v Kovačici a Novom Sade, čo je úhrnne 120, máme v základných školách 347 ôsmakov. Znamená aj z tohto uhla sa žiada rozšíriť paletu možností na zápis žiakov do slovenských tried. Mimochodom VPV ponúkal gymnáziu v Kovačici možnosť otvorenia odboru zdravej výživy.

Táto záležitosť je teda zatiaľ iba na úrovni Výboru pre vzdelávanie. Dôvod na čakanie verifikovaných odborov zo strany ministerstva je práve to, že informatika pre nadaných žiakov v Belehradskom gymnáziu doteraz nemala akreditáciu, čiže tento odbor zatiaľ nie je úradne verifikovaný. Je to skúšobný projekt v piatich školách v Srbsku. Keď dostane zelenú, bude ho možné otvoriť aj v Petrovci; zo spomenutých dôvodov nebol otvorený vlani.“

Čo by otvorenie dvoch spomenutých odborov v GJK znamenalo pre terajších učiteľov?

„Ak zachováme dve slovenské triedy na gymnáziu a otvoríme ďalšie odbory, samozrejme, učiteľom, ktorí vyučujú všeobecné predmety, by sa zvýšil pracovný úväzok a pre odborné predmety by sa zamestnali noví ľudia.“

VÝHODY PRE SLOVENČINU

Otázka z terénu: aký je rozdiel medzi slovenčinou ako fakultatívnym predmetom a voliteľným? Je vyučovanie slovenčiny tam, kde doteraz nebolo, jednorazový projekt, alebo ide o plán na dlhšie obdobie?

„Voliteľný predmet je predmet, ktorý sa nachádza na anketovom lístku v skupine s informatikou, ochrancami prírody, kreslením, maľovaním, sochárstvom, šachom atď., odkiaľ si žiak volí jeden z nich. Bežne sa známkuje, ale známka sa nepočíta do priemeru. Pokiaľ ide o slovenčinu ako fakultatívny predmet, je to novinka, ktorú rezortné ministerstvo ponúklo vlani pre aktuálny školský rok, bez konkrétnych pokynov; ponechané je na školy, aby organizovali vyučovanie slovenčiny tak ako hociktorú inú aktivitu (t. j. sekciu či krúžok) v škole. Slovenčina by sa mala ponúkať neslovenským deťom s cieľom priblížiť im tradíciu a kultúru a slovenskú reč Slovákov. Takto sa konkrétne realizujú hodiny slovenčiny v ZŠ B. Palkovljevića Pinkiho v Starej Pazove a v ZŠ Žarka Zrenjanina v Maglići (tam sa uvažuje o jej presunutí do programu voliteľných predmetov).

Toto nemôže byť dlhodobé riešenie preto, že NRSNM nevypláca platy učiteľom. Iba prostredníctvom projektov môže uhradiť náklady učiteľom, ktorí tento predmet vyučujú na zmluvu. Po druhé: nemôžeme ich zamestnať. Je to úloha Ministerstva školstva, ktoré apeluje, aby v skupine bolo minimálne 15 žiakov s minimálnou toleranciou (2 − 3 žiakov) a národnostné menšiny sa prostredníctvom koordinácie národnostných rád dožadujú, aby sa ten počet zmenšil na 5 žiakov.“

Slovenský jazyk bude na osobitnom anketovom lístku a piataci sa budú môcť vyjadriť, že chcú alebo nechcú chodiť na vyučovanie slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry.

Národnostným radám sa, spomenuli ste nedávno na výbore, podarilo dosiahnuť istý pokrok ohľadne vyučovania materinského jazyka. Keby ste spresnili…

„Áno, podarilo sa nám dosiahnuť zmenu postavenia predmetu vyučovania materinského jazyka: informatika sa presúva do skupiny povinných predmetov pre budúcich piatakov (už v školskom roku 2017/18), a tak si piataci budú voliť iba materinský jazyk ako voliteľný predmet z tejto skupiny. Ďalšie predmety, ktoré boli v tejto istej tabuľke, budú len ako sekcie či krúžky. Slovom, materinský, teda slovenský jazyk nebude v konkurencii s inými voliteľnými predmetmi, ale bude na osobitnom anketovom lístku a piataci sa budú môcť vyjadriť, že chcú alebo nechcú chodiť na vyučovanie slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry.“

Stále však rodičia poukazujú na to, že známku z tohto predmetu školy neberú do ohľadu pri vypočítavaní priemeru. V čom je háčik?

„Koordinácia národnostných rád sa zaberala aj týmto problémom. Ministerstvo tvrdí, že známka nevchádza do priemeru preto, lebo sa tento predmet neponúka všetkým deťom v triede, ale len jednotlivcom, ktorí si ho zvolia, takže by nemali všetci žiaci v tej istej triede rovnaký počet predmetov. Podľa môjho názoru to nie je celkom ospravedlniteľné. V praxi sú známe prípady, že povedzme niektoré deti z určitých dôvodov nechodia na telocvik, nie sú oznámkované, avšak počítačový systém pozná nulu a v takých prípadoch sa stredná známka vypočítava s jedným predmetom menej. Ďalšou výhovorkou je, že deti trpia väčším zaťažením, ak si zvolia aj tento predmet. Pritom dieťa, ktoré chodí do slovenskej triedy, má o dve alebo tri hodiny viac srbčiny ako nematerinského jazyka a nikto nehovorí o žiadnej záťaži.“

BOLO TOHO VEĽA?

Aj sama ste na schôdzi VPV hovorili, že sú pripomienky k tomu, že príliš veľa služobne odchádzate na Slovensko…?

„Bolo by treba vidieť, ktorá z daných ciest je kedy v otázke. Napríklad najbližšiu úradnú cestu mám absolvovať 12. mája ako členka školskej komisie pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Keď ide o pedagogický dozor žiakov, s ktorými odchádzame na Slovensko, striedame sa niekoľkí učitelia. Ide tu o projekty. Ja dozor robievam nad žiakmi, ktorí sú medzi prvými tromi na republikovej súťaži zo slovenčiny, teda ide o môj osobný projekt, ktorý realizujem prostredníctvom ÚSŽZ. Robím aj dozor aj nad žiakmi generácie zo slovenských tried. Inde sú angažovaní ďalší učitelia, ktorí prejavia záujem. Lenže nie vždy majú záujem robiť dozor nad cudzími deťmi, občas sa neprihlási nikto, občas sa prihlásia, ale sa cesty vzdajú, takže ich treba zastúpiť. Zažila som aj to, že som po piatich dňoch musela ísť vystriedať učiteľku, ktorá sa z osobných dôvodov musela vrátiť domov. Stalo sa už aj tak, že som deti musela osobne zaviezť na Slovensko, teda keď som bola aj vodič a použila som vlastné auto…“

Dovolím si na záver opýtať sa vás: nebolo toho príliš veľa, keď ste v istom období pôsobili naraz ako predsedníčka a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM a riaditeľka základnej školy (v Selenči)?

„O tom, či bolo veľa alebo príliš veľa, môžu svedčiť pracovné výsledky… Či je, alebo nie je niečo z naplánovaného urobené. Keď ide o moje angažovanie v NRSNM, mala som na to súhlas môjho zamestnávateľa, s 30-percentným úväzkom na zmluvu, koľko zákon povoľuje. Ten príplatok činil 30 % učiteľského platu alebo z platu ostatných koordinátorov, aký mali v tom období. Môžem povedať, že robota jedna druhú príliš dopĺňala. To, čo som robila z postu riaditeľky školy, mi aj dodnes často pomáha. Myslím si, že ako koordinátorka VPV celkom slušne ovládam aj zákonné predpisy týkajúce sa oblasti vzdelávania.“      

J. BARTOŠ
J. BARTOŠ

BARTOŠ, JURAJ (1955) Pracuje ako novinár redaktor v týždenníku Hlas ľudu, kde bol šéfredaktorom v obdobiach 1990 – 1991 a 2000 – 2005. V čele mládežníckeho časopisu Vzlet pôsobil v období 1993 – 1997. Spolupracoval so slovenskými redakciami Rádia Nový Sad, Televízie Nový Sad, bol pri zakladaní TV Petrovec, tiež členom redakcie časopisu pre deti Zornička. Vydal knižku básní a próz pre deti Poď, kým ešte smieme (2005). Získal niekoľko ročných novinárskych cien Hlasu ľudu a Cenu Zorničky za básne a prózy. Je ženatý, má dvoch synov. Kontakt: bartos@hl.rs