Podpora a reformy

9.aug 2013

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (1)

Všetko, čo sa v júni dialo v súvislosti s nami a Európskou úniou, zrejme kladne vplývalo na európsku orientáciu našich občanov. Podľa pravidelného polročného prieskumu verejnej mienky, ktorý prebiehal od 2. do 11. júla a v ktorom účinkovalo 1 050 občanov starších od osemnásť rokov, presne polovica anketovaných by na prípadnom zajtrajšom referende hlasovala za začlenenie Srbska do Európskej únie. Je to až o deväť percent viac ako v predošlej, decembrovej ankete, kým sa počet odporcov únie zmenšil o sedem percent. Proti vstupu je 24 percent občanov, vo vyjadrovaní by neúčinkovalo približne 18 percent, kým nerozhodných bolo 8 percent opýtaných.

Rast podpory pozorovatelia vysvetľujú zviditeľnením konkrétnych pozitívnych posunov, ktoré sa vzťahujú na riešenie každodenných otázok, tiež skutočnosťou, že viaceré naše reformy i Európska únia hodnotí ako úspešné. Samozrejme, nemožno si nevšimnúť pozoruhodný vplyv rozhodnutia európskych lídrov odštartovať prístupový proces pre Srbsko.

Keď ide o všeobecné stanoviská našich občanov k EÚ, tak si tu možno všimnúť primát troch odpovedí. Prevahu v odpovediach na otázku, čím vám je osobne únia, majú dve odpovede. Prvou je, že je cestou k lepšej budúcnosti mladých ľudí, druhou, že ide o možnosť cestovať kdekoľvek v rámci nej. Obidva názory majú podporu po 41 percent respondentov. O tri percentá menej získala odpoveď, že ide o viaceré možnosti zamestnať sa. Pre takmer každého štvrtého anketovaného je Európska únia možnosťou inak upraviť pomery aj v našej krajine, pre každého desiateho spôsob chrániť práva občanov alebo zabezpečiť dlhotrvajúci mier.

Nie všetky odpovede sú v takejto tónine. Až dvadsať percent opýtaných má obavy z toho, že vstup znamená i risk prísť o vlastnú kultúrnu identitu, približne toľko sa nazdáva, že by pre prebujnený byrokratický aparát šlo o stratu času a peňazí.

Odporcovia únie uvádzajú aj iné dôvody. Najčastejším dôvodom proti (18 percent) je ten, že by nám začlenenie neprinieslo nič dobré, teda nemali by sme sa lepšie. Necelých osem percent vstup spája s hospodárskym otroctvom. Každý desiaty nemôže zabudnúť bombardovanie v roku 1999, Haag alebo problém Kosova. Na súpiske takýchto príčin je i nedôvera, zlá ekonomická situácia v členských štátoch Európskej únie, strach zo straty našej identity, podmieňovanie zahraničných dejateľov, názor či skôr obava, že sa život bežných občanov podstatnejšie nezmení.

Pozorujúc celkovo, 42 percent opýtaných mieni, že by členstvo Srbska v EÚ bolo správnou vecou, kým si ich 25 percent myslí, že by bolo nesprávnou. Ani správnou, ani nesprávnou vecou je názor, ktorý zastáva takmer každý tretí opýtaný občan.

                                                   (Nabudúce : Aspekty záujmu)

                                                                                                  O. Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs