Polia plávajú, siatiny sa utápajú

4.jún 2015

Polia plávajú, siatiny sa utápajú

 – Nezostalo nič iné, iba prehĺbiť staré alebo vykopať nové jarky, – hovorí Samuel Valentík.

– Nezostalo nič iné, iba prehĺbiť staré alebo vykopať nové jarky, – hovorí Samuel Valentík.

Lejaky, ktoré pred dvomi týždňami zasiahli územie Vojvodiny, nezapríčinili všetkým dobro. Pokým jedni čakali dážď, ktorý by prerušil obdobie sucha, iní sa mu veľmi netešili, zvlášť ak majú siatiny umiestnené v nižších častiach chotára. Rovnako bolo aj v petrovskom chotári, kde sa škoda spôsobená výdatnými spŕškami zatiaľ iba začína ukazovať. Jej konečné rozmery budú viditeľné až neskoršie. Potvrdil nám to aj Samuel Valentík, poľnohospodár z Báčskeho Petrovca.

„Na poliach sa škoda vždy môže stať,“ hovorí Samuel Valentík. „Poľnohospodárstvom sa zaoberám už dvadsať rokov a počas tých rokov sa ani raz nestalo, že škodu zapríčinila voda. Ľadovec alebo sucho vplývali na nižšiu úrodu, ale s nadmiernym množstvom spŕšok som nemal skúsenosti. Žiaľ, teraz môžem povedať, že aj moje plochy boli, a aj sú pod vodou. Siatiny na takmer piatich jutrách zeme plávali vo vode. Nemohol som čakať, aby voda sama zmizla z povrchu zeme, a preto som ju po celý deň čerpal, aby som ako-tak zachránil to, čo sa ešte zachrániť dalo.“

Ako vidíme, sója a paprika sú stále vo vode, ale takisto si všímame, že vôkol polí sú aj jarky. „Áno, sú tam jarky, ale poprechádzajte sa dookola a uvidíte, aké sú,“ hovorí náš spolubesedník. „Tie jarky roky nikto nečistí, nikto sa nestará o ne. Niektoré z nich sú vykopané ešte za čias Márie Terézie, niektoré sú novšie, ale ani tie nie sú funkčné. Dane, ktoré vôbec nie sú nízke, si pravidelne platíme, lebo vieme, čo bude nasledovať, ak si tú povinnosť nesplníme, ale tí, ktorí by sa mali starať o čistenie jarkov, to nerobia. Neviem, či je taká situácia aj v iných chotároch, ale v petrovskom, žiaľ, je takto.“

Škoda, že na papier nemožno preniesť žblnkot vody, ktorá niekoľko dní odtekala z tejto plochy

Škoda, že na papier nemožno preniesť žblnkot vody, ktorá niekoľko dní odtekala z tejto plochy

vyčíslení škody sa zatiaľ nedá hovoriť. To bude možné, keď škoda bude viditeľná, čiže o niekoľko mesiacov. „Pestujem priemyselnú papriku, ktorú by som teraz mal plečkovať, postriekať ochranným prípravkom, ale to nemôžem robiť, lebo je tam voda alebo blato. Po niekoľkých dňoch sa voda určite vyparí, ale to nebude koniec problémom. Povrchová vrstva zeme sa ,zapečieʽ a bude tvrdá ako kameň. Rovnaká situácia je aj v jednej časti, kde je zasiata sója. Škodu nám nikto nebude môcť vynahradiť. Môžeme si poistiť svoje pozemky, ale odškodné môžeme dostať iba v prípade, že škodu zapríčiní napr. ľadovec, hoci aj to je otázne, lebo boli aj také prípady, že pokým z poisťovacej služby vyšli do terénu, situácia bola o niečo lepšia a podľa nich sa nemohlo dokázať, že to zapríčinil ľad.“

Sotvaže sa majiteľ tejto kukurice dočká úrody

V tejto chvíli poľnohospodára Valentíka skutočne najväčšmi trápia zaplavené polia, ale, ako nám povedal, prácu mu strpčuje aj pôda, ktorú mu pridelili po komasácii. „Odovzdal som pôdu prvej a druhej triedy, kde nikdy nestála voda a niet ju ani teraz, a dostal som pôdu tretej triedy. Terajšia parcela je poskladaná z častí, ktoré obrábali štyria – piati majitelia a jednej, ktorá aj predtým bola moja. Rozdiel medzi mojou pôvodnou časťou parcely a týmito, ktoré mi pridelili, je viac než očividný. Je tam voda a veľké množstvo buriny. Prvý rok po komasácii, žiaľ, nebude veľmi úspešný. Vidno, že pôda nebola kvalitne obrábaná, ale to sa môže vyriešiť. Najväčším problémom je to, že podnik, ktorý by mal mať na starosti údržbu jarkov a ktorý za to aj poberá poplatky, si svoju časť povinností nespĺňa,“ uzaviera Samuel Valentík.

Jasmina Pániková

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs