Pozitívne a negatívne reakcie

26.feb 2013

Informačné stredisko EÚ v Belehrade je cenným zdrojom poznatkov o tomto zoskupení štátov

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (3)

Ukážkou postupnej zmeny nálady obyvateľstva, týkajúcej sa vzťahu s EÚ, sú odpovede na otázku: Aké reakcie vo vás vyvoláva súčasný obraz únie? Vlani v decembri sa prvýkrát stalo, že negatívnych reakcií bolo viac ako pozitívnych: tých prvých 36 percent, druhých 34 percent, nerozhodných 30 percent.

Keď ide o celkový názor na naše začlenenie sa do únie, tak 37 percent anketovaných sa nazdáva, že by to bolo dobre, 31 percent mieni, že by bolo zle, kým to 32 percent opýtaných vidí ako ani dobré, ani zlé. Pre zástancov únie táto je v prvom rade cestou a prostriedkom k lepšej budúcnosti mladých. Na druhom mieste sa uvádzajú lepšie možnosti zamestnávania, na treťom možnosť cestovať kamkoľvek v rámci jej členských štátov. Odporcovia zase tomuto zoskupeniu štátov vyčítajú obrovský byrokratický aparát a obávajú sa rizika straty vlastnej kultúrnej identity.

Zaujímavé sú aj odpovede na otázku, či by naša krajina mala osoh zo vstupu do Európskej únie. Každý desiaty si myslí, že by mala veľmi veľký osoh, každý piaty, že by to bolo osožné, každý siedmy, že by bolo osohu toľko, koľko aj škody, každý tretí sa nazdáva, že by nám to vôbec neosožilo. Na pláne osobného angažovania sa v záujme vstupu do únie, tu je len každý tretí opýtaný ochotný dodatočne sa školiť, zmeniť si kvalifikáciu alebo sa zdokonaľovať, prípadne zmeniť doterajšie životné a pracovné zvyky. Až polovica by nechcela ešte nejaký čas žiť na neuspokojujúcej životnej úrovni.

Celkovo, ak sa pozerá podľa životného veku, možno si všimnúť, že mladšia a stredná generácia má omnoho pozitívnejšie reakcie na úniu ako tie iné. Najpozitívnejšie reakcie mali opýtaní vo veku 18 až 34 rokov. Ich 37 percent mali veľmi pozitívnu reakciu na EÚ a 28 percent reakciu ani pozitívnu ani negatívnu. Vo veku nad 55 rokov len 17 percent respondentov malo pozitívnu a dvojnásobne takú reakciu, ktorá je ani pozitívna ani negatívna.

V celom decembrovom prieskume treba ako veľmi pozitívnu kvitovať hlavne skutočnosť, že si čoraz viac uvedomujeme význam riešenia problémov a realizácie reforiem pre vlastnú budúcnosť.

Najzjavnejšie to možno zistiť na príklade otázky, ktorej podstatou je, či si problémy vo vzájomných vzťahoch Belehrad a Priština majú riešiť aj bez ohľadu na EÚ. Až 62 percent opýtaných sú za, čosi nad 20 percent sa nazdáva, že sa s Prištinou netreba dohovárať o ničom okrem otázky štatútu Kosova, kým 17 percent respondentov nemá postoj k tomu.

Keď ide o reformy, tak je 66 percent anketovaných toho názoru, že by sme ich mali stoj čo stoj realizovať. Aj vtedy, ak by neboli podmienkou vstupu: v prvom rade v záujme lepšieho Srbska a nás samotných.

(Dokončenie nabudúce: Najdôležitejšie reformy)

                                                                                                         O. Filip


J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs