Poznať jazyk susedovcov bolo kedysi vecou dobrej výchovy

30.nov 2017

Poznať jazyk susedovcov bolo kedysi vecou dobrej výchovy

V Sombore žije 85 903 občanov. Z toho počtu je Maďarov o niečo menej než 10 000, Chorvátov 7 000, Bunjevcov 2 000, Rómov asi 1 000. Žijú v Sombrore aj Macedónci, Slováci, Nemci, ale iba tak asi 100 príslušníkov v každom spoločenstve. Storočiami ľudia na týchto priestoroch boli odkázaní na vzájomné spolužitie. Pod dobrou výchovou sa rozumela aj znalosť maďarského a nemeckého, čiže jazyka svojho suseda.

Ale, iný a inakší príbeh o Sombore v niekoľkých vetách znie takto. Sombor je mesto, v ktorom sa zdarma delil chlieb, aby ho Somborčania nekupovali v pekárňach Albáncov. Sombor je mesto, v ktorom boli zapálené pekáreň a kiosk s pukancami, lebo ich vlastnili Albánec a Goranac. Sombor je mesto, v ktorom vypisovali grafity na Chorvátskom dome. Sombor je mesto, v ktorom zapálili adventistickú cirkev.

Všetko napočítané sa stalo za posledných desať rokov. Posledný takýto incident pred dvoma rokmi, keď na Chorvátskom dome vypísali grafit –  Búrka (Oluja) – zločin, ktorý nezostarieva. Kiosk na pukance a slnečnicové semiačka, ktorý všetci Somborčania vedia a volajú Zeka je na začiatku hlavnej somborskej ulice plných 52 rokov. Majitelia sú Goranci. Zžili sa so somborským prostredím a netušili, že príde obdobie keď ich kiosk bude zapálený, a to až dva razy, len preto, že sú Goranci.

Samet Garipi, majiteľ kiosku si spomína na tie nemilé udalosti.

Kiosk mi prvýkrát zapálili roku 1999 a druhýkrát roku 2010. Ten druhý prípad sa skončil roku 2014, ale škodu si nemôžeme vynahradiť, lebo páchateľ v čase, keď vykonal trestný čin, bol maloletý. Škodu nemôžu zaplatiť ani rodičia, lebo nemajú majetok. Prichádzal sem i minister polície. Všetci sľubovali, ale dodnes škoda, ani hmotná ani duševná, nie je vynahradená. Môžem sa poďakovať jedine občanom Sombora, ktorí si zastali a stoja pri nás – rozpráva Garipi za Sieť 21.

Že Sombor môže byť aj inakší dokázali početní Somborčania, ktorí si zastali za Sameta, ktorý sem prišiel ako šesťročný chlapec, a za jeho rodinu. Napriek všetkému zostal a naďalej pracuje v Sombore. V Sombore zostali aj majitelia pekárne Dvaja bratia, ktorú zapálili roku 2014. V tomto prípade páchateľa, jedného alebo viacerých, neodhalili ani nepotrestali. Pekáreň pracuje a Somborčania naďalej v nej kupujú chlieb a pečivo. Páchateľov nikdy nezistili. Stipan Kerhani pristal na rozhovor pre Sieť 21, aby vyzdvihol, že je v tejto rozprávke omnoho dôležitejšie to, že Somborčania v tejto situácii ukázali akými sú.

To bol jednotlivec, možno nejaká skupina, ktorá urobila to, čo urobila pod vplyvom situácie, ktorá vtedy vládla. Ale, to nie je pravá tvár Sombora. Pravou tvárou tohto mesta sú Somborčania, ktorí nám pomohli opraviť škody, podporili nás a pokračovali kupovať v našich pekárňach – hovorí Kerhani.

Útoky boli aj na Chorvátsky dom v Sombore – kameňmi a grafitmi. Poslednýkrát pred dvoma rokmi a to v deň pred veľkou oslavou Chorvátov v Sombore Dužionice, ktorá sa uskutočnila za prítomnosti polície pred budovou v samotnom centre mesta. Všetky spomenuté útoky vždy súviseli s udalosťami na Kosove a v Chorvátsku. Za posledné dva roky podobných incidentov nebolo, čo dáva nádej, že Sombor zostáva tým čím stáročiami bol – mestom, v ktorom sa občania uctievajú bez ohľadu na ich národnosť alebo vieru.

Zlata Vasijevićová

 

Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 21 financovaného EÚ. Ich obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a v žiadnom zmysle neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie.

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs