Poznatky o sile liečivých rastlín získavali tradovaním

26.apr 2013

V minulosti sa nechodilo za lekárom pre každú maličkosť. Návštevu lekára si každý nemohol ani dovoliť. Ľud si musel pomáhať sám, či už pri malých poraneniach, alebo pri väčšej nevoľnosti a iných vážnych chorobách. Poznatky o zázračnom účinku rastlín, pôsobení liečivých bylín a korenín boli zväčša záležitosťou žien, ktoré sa spravidla starali o dom a dvor a v kuchyni narábali s koreninami a bylinkami. Tak sa recepty stáročia staré zachovali až dodnes. Naši predkovia oplývali poznatkami z prírodného liečiteľstva. Aj veda v posledných rokoch uznáva, že nejeden domáci liečivý prostriedok pôsobí na ľudské telo lepšie než nejaké chemické lieky. Osvedčené recepty sa odpradávna zachovávali v starých mamičkiných skriniach, no niektoré predsa, žiaľ, časom upadli do zabudnutia.

− Treba vedieť, že liečivé látky v rastlinách nie sú rovnomerne rozložené, − hovorí sedemdesiatročný Kovačičan Marci Garaj, ktorý sa bylinkami ako koníčkom zaoberá už viac ako tridsaťpäť rokov.

− Niektoré rastliny ich obsahujú najmä v listoch a kvetoch, iné v plodoch a semiačkach, pri niektorých treba liečivé látky hľadať v koreni a podobne. Ja väčšinu domácich prípravkov z rastlín používam v tvare čaju. Veľmi je dôležitá príprava a spôsob jeho užívania. Od apríla až do jesene chodievam zbierať tieto rastliny: púpavu, repík, bazu, agát, pŕhľavu, myší chvostík, šalviu, mätu, kostihoj, ľaliu bielu, konský štiav… Liečivé rastliny začal zbierať ešte môj otec, a tak nás ako deti zaúčal ako ich rozpoznať. V minulosti sa chodilo do tzv. pustare ovce napásať, tam bolo mnoho harmančeku a materinej dúšky lúčnej. Teraz chodím na bylinky tam, kde nieto obrábacej pôdy, kde sa nestrieka, a to smerom k Padine, poza Uzdin ku pumpe, na Uzdínsku cestu a pod. Byliny suším na povale v tieni a na dobre vyvetranom mieste, čisté ich poukladám na čistý papier v tenkej vrstve a nechám sušiť. Skladujem ich do kartónových škatúľ alebo zviazané a zabalené do papiera.

Teraz je čas na zber púpavy, z ktorej sa používa všetko. Korene sa vyberajú v marci a apríli, listy  a kvety od apríla do mája. Čaj z púpavy zlepšuje funkciu pečene a obličiek, používa sa proti chronickému zápalu dýchacích ciest, pri liečbe žalúdočných vredov, tuberkulózy, reume a hnačky. V našom dvore si sami pestujeme rastliny, ako sú jód, repík, mäta, šalvia, biela ľalia…

– Tam, odkiaľ ja pochádzam, lekára v blízkosti nebolo, a keď sme ako deti boli choré, otec nazbieral potrebné byliny, rozdrvil ich kameňom na kameni, a potom založil na boľavé či choré miesto, – spomína si osemdesiatsedemročná Dalmatínka Anđa Hanušková, ktorá od roku 1956 žije v Kovačici.

– Tak som sa aj sama od môjho otca naučila poznať, zbierať a používať bylinky a keď som sa z Dalmácie presťahovala do Kovačice, v tejto záľube som pokračovala. V Dalmácii som zbierala rastliny, ktoré tu nerastú, ako napríklad pelín (palina), ktorý je výborným liekom proti žalúdočným kŕčom a bolestiam. Tuná sa dá nájsť žihľava, onajs (aníz, fenikel), gaves (kostihoj), metvica alebo nana (mäta), šalvia, repík, hajdučka trava (myší chvostík), bokvica (skorocel), kantarion (ľubovník bodkovaný),… Niekoľkokrát som  zachránila nielen vlastné, ale aj zdravie iných, a možno aj niečí život. Šalvia napríklad lieči rôzne zákerné choroby. Hovorí sa, že ako človek môže zomrieť, ak má vo svojom dvore šalviu. Listy šalvie sa zbierajú od mája do júla. Zber možno opakovať dvakrát do roka. Dozvedela som sa aj to, že sa šalvia používa aj pri ochoreniach žalúdka a čriev, nadmernom potení, zápaloch dýchacích ciest a proti kašľu. Čerstvé šalviové listy sa môžu použiť na dezinfekciu rán a po poštípaní hmyzom.

Je nás niekoľko žien v našej ulici, ktoré chodíme zbierať rastliny na čaje. Prednedávnom som už nemohla pešo ísť, tak ma suseda Marka Cicková posadila na bicykel a šli sme za dedinu zbierať bylinky. Doma mám na streche 40-ročný kaktus a strážcu domu (skalnicu strechovú), z ktorých sa používajú svieže listy, z ktorých šťava sa prikladá na rôzne opuchy spôsobené uštipnutím hmyzom, svrbiace a páliace miesta. Kedysi zdobila múry a strechy, lebo sa verilo, že chráni dom pred hromobitím.

Naši spolubesedníci bylinkári nám prezradili, že mnohé recepty sú vyskúšané a majú veľmi priaznivý účinok. Výsledok prírodnej liečby je niekedy naozaj prekvapujúci. V liečivej rastline je vždy viac liečivých látok ako v priemyselne vyrobených liekoch. Preto sú veľmi cenné skúsenosti a recepty prevzaté a naučené od starších bylinkárov, zo starých kníh, herbárov a z ľudovej tradície.

 A. Chalupová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs