Pravdupovediac dosť zložité

31.júl 2013

31larikat_jpgNA EURÓPSKEJ CESTE

Len dva dátumy na úvod: na sklonku apríla tohto roku uplynulo päť rokov od podpísania Stabilizačnej a asociačnej dohody Srbska s Európskou úniou (29. 4. 2008), a 1. marca vlani nám Európska rada schválila štatút kandidáta na členstvo v EÚ, čo tiež znamenalo otvorenie     novej fázy vzájomných vzťahov. Všetko, čo sme doposiaľ, zvlášť v tomto roku, podnikali a dosiahli ako kandidátska krajina, je pomerne známe: zvlášť otvorenie rokovaní o členstve. Akosi menej je mnohým obyvateľom však známe, že je pred nami zložitá a náročná, celé roky trvajúca cesta. Lebo, nie cieľ, ale púť k nemu v podstate znamená reformy, prispôsobovanie sa, zmeny.

Ich predpokladom je aj primeraná a včasná realizácia Národného programu pre schválenie právnych výdobytkov EÚ (NPAA), ktorú riadne sleduje vláda Srbska. V najnovšej správe o tomto, vzťahujúcej sa na obdobie január – júl 2013, schválenej vládou v druhej polovici júla, uvádza sa, že je uvedený program celkovo, vrátane vopred zrealizovaných záväzkov, uskutočnený na 85 percent. Zo 135 predpisov zelenú totiž dostalo ich 111.

Podľa NPAA, na tento rok je naplánované schváliť 65 zákonov a 320 podzákonných a iných aktov. Je to ozaj kopa záväzkov pre vládny kabinet, ktorý návrhy zákonov spresňuje, stanovuje a určuje, pre parlament, ktorý ich schvaľuje, pre ministerstvá a osobitné organizácie poverené prijatím podzákonných aktov, akými sú dekréty, rôzne pravidlá a podobne.

Intenzívnejšiu zákonodarnú aktivitu zrejme treba očakávať v druhej polovici roka, lebo sa v prvej vláda mala definitívne vyjadriť k 21 návrhom zákonov a z toho zdolala len ich desať, čo je 48 percent realizácie plánovaných povinností. Kladom vo všetkom však je, že je doteraz stanovených, prípadne schválených aj 25 predpisov, pôvodne stanovených na ďalšie obdobie. Najviac sa o to pričinili tri ministerstvá: zdravotníctva (deväť predpisov), dopravy (sedem) a energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia (päť predpisov).

Podstatné je ale hlavne to, aby doterajšie tempo takýchto aktivít sústavne naberalo na obrátkach, keďže ide len o jeden, síce veľmi dôležitý segment našej európskej cesty. Tých zložiek bude ešte mnoho, no súbor právnych predpisov asi aj je práve na to, aby nám naznačil nové smernice a praktiky a celkovo umožnil lepšie sa zorientovať vo všetkom, čo nás čaká.

                                                                                                            O. F.

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs